Podľa globálneho hnutia World BEYOND War za ukončenie vojenských konfliktov by na ukončenie hladu vo svete postačovali 3% celkových výdavkov Spojených štátov na obranu a zbrojenie.
Ako informujú noviny New York Times , Los Angeles Times a mnoho ďalších, OSN v roku 2008 uviedla, že 30 miliárd dolárov ročne by mohlo ukončiť hlad na celom svete. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) tvrdí, že výpočet je stále aktuálny.
V roku 2019 predstavoval ročný rozpočet Pentagonu, plus vojenský rozpočet, plus jadrové zbrane v rámci Ministerstva energetiky, plus výdavky Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť a ďalšie vojenské výdavky viac ako 1 bilión dolárov, presne 1,25 bilióna dolárov. Tri percentá z bilióna je práve 30 miliárd.
Celosvetové vojenské výdavky sú podľa výpočtu Štokholmského medzinárodného výskumného inštitútu pre mier vo výške 1,8 bilióna dolárov, ktorý v roku 2018 zahŕňal iba 649 miliárd dolárov v rámci amerických vojenských výdavkov, čo znamená skutočný celkový súhrn viac ako 2 bilióny dolárov. Jeden a pol percenta z 2 biliónov je 30 miliárd. Každý národ na zemi, ktorý má armádu, by mohol byť požiadaný, aby presunul svoj podiel na zmiernenie svetového hladu.
Nehovorí FAO OSN, že na ukončenie hladu je potrebných 265 miliárd dolárov a nie 30 miliárd dolárov?
Nie. V správe FAO OSN z roku 2015 odhadla, že na trvalé odstránenie extrémnej chudoby je potrebných 265 miliárd dolárov ročne počas nasledujúcich 15 rokov – čo zahŕňa oveľa väčší projekt, ako len každoročne zabrániť hladovaniu. Hovorca FAO pre World BEYOND War vysvetlil: „Bolo by nesprávne porovnávať tieto dve čísla (30 miliárd dolárov ročne na ukončenie hladu vs. 265 miliárd dolárov počas 15 rokov), pretože 265 miliárd bolo vypočítaných pri zohľadnení množstva iniciatív, vrátane hotovostných prevodov na sociálnu ochranu, zameraných na vymanenie ľudí z extrémnej chudoby a nielen z hladu.“
Vláda USA už teraz vynakladá na pomoc 42 miliárd dolárov ročne. Prečo by mala minúť ďalších 30 miliárd dolárov?
Na úrovni percent hrubého národného produktu alebo na obyvateľa poskytujú USA oveľa menšiu pomoc ako iné krajiny. Navyše 40 percent súčasnej „pomoci“ USA nie je v skutočnosti v bežnom zmysle žiadnou pomocou; sú to smrtiace zbrane (alebo peniaze, za ktoré sa dajú kúpiť smrtiace zbrane od amerických spoločností). Okrem toho, pomoc USA nie je zameraná čisto na skutočnú potrebu, ale zväčša na vojenské záujmy. Medzi najväčších príjemcov patrí Afganistan, Izrael, Egypt a Irak, teda miesta o ktorých Spojené štáty usudzujú, že najviac potrebujú zbrane, a nie miesta vytipované nezávislou inštitúciou na základe skutočného nedostatku potravín či inej pomoci.
Jednotlivci v USA už poskytujú súkromné charitatívne dary vo vysokých čiastkach. Prečo potrebujeme, aby aj vláda USA poskytovala pomoc?
Pretože deti zomierajú od hladu vo svete zaplavenom bohatstvom. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by súkromná charita klesala, keď sa zvyšuje verejná charita, ale existuje množstvo dôkazov, že súkromná charita nie je vždy tým, čím sa zdá byť. Väčšina charity v USA smeruje do náboženských a vzdelávacích inštitúcií v USA a iba tretina smeruje chudobným. Iba malá časť odchádza do zahraničia, iba 5% ide na pomoc chudobným v zahraničí, iba zlomok z toho smeruje k ukončeniu hladu. Zdá sa, že daňové úľavy pri charitatívnych daroch v Spojených štátoch amerických obohacujú hlavne bohatých. Niektorí sa rozhodli počítať ako zahraničnú pomoc aj „remitencie“, čo sú peniaze odoslané domov migrantmi žijúcimi a pracujúcimi v USA, alebo investície akýchkoľvek peňazí z USA do zahraničia na akýkoľvek účel. Jednoducho neexistuje dôvod, aby súkromná charita, bez ohľadu na to, čo sa za ňou v skutočnosti skrýva, nemohla zostať na rovnakej úrovni alebo sa nemohla zvýšiť, v prípade, ak by sa verejná pomoc USA priblížila úrovni medzinárodných noriem.
Billboardy World Beyond War sú úplne financované z príspevkov priaznivcov pre ukončenie vojen.
