Medzinárodní prokurátori, ktorých úlohou je vyšetrovať údajné vojnové zločiny v Afganistane, nemajú zrovna nedostatok potenciálnych cieľov.
Afganskí vojaci a warlordi boli obviňovaní zo znásilnení, vrážd a únosov takmer od začiatku bojov koncom roka 2001. Cielené útoky Talibanu a ďalších skupín na civilistov pokračujú dodnes.
Medzitým sa americké sily a CIA údajne podieľali na neoprávnenom zabíjaní a mučení, a to ako v Afganistane, tak aj prostredníctvom tajného „vydávania“ osôb podozrivých z terorizmu do mnohých európskych krajín.
Haagska invázia?
Väčšina páchateľov zostáva dodnes nepotrestaná. 5. marca však sudcovia Medzinárodného trestného súdu (ICC) dali prokurátorovi ICC oprávnenie začať vyšetrovanie možných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných v Afganistane. Vyšetrovanie sa bude zaoberať údajným vraždením, väznením, mučením a zámerným cielením na civilné obyvateľstvo, ktorého sa dopustila afganská vláda, Taliban a americké sily.
Právomoc ICC je založená na Rímskom štatúte, ktorý vytvoril súdny dvor v roku 2002, a odvtedy ho ratifikovalo 123 krajín. Afganistan zmluvu ratifikoval v roku 2003, takže prokurátori budú vyšetrovať iba zločiny, ku ktorým došlo po účinnosti zmluvy v máji 2003.
USA však nikdy zmluvu neratifikovali a Washington dlhodobo tvrdí, že občania USA nemôžu podliehať jurisdikcii ICC bez ich súhlasu.
Medzinárodné právo sa však s týmto nestotožňuje. Článok 12 Rímskeho štatútu objasňuje, že jurisdikcia ICC zahŕňa činy spáchané na území ktoréhokoľvek štátu, ktorý prijal jeho jurisdikciu, bez ohľadu na štátnu príslušnosť údajných páchateľov.
USA napriek tomu prijali opatrenia na zmarenie akéhokoľvek stíhania svojich vojsk. Zákon o ochrane amerických vojenských príslušníkov z roku 2002 – ironicky tiež označovaný ako Zákon Haagskej invázie, čo je odkaz na ústredie ICC v Holandsku – oprávňuje prezidenta USA „použiť všetky potrebné prostriedky“ vrátane sily na prepustenie zadržaných alebo uväznených amerických vojakov Medzinárodným trestným súdom.
Hoci je ťažké si predstaviť, že by USA napadli Holandsko, reakcia ministra zahraničných vecí Mika Pompea na nové vyšetrovanie naznačuje, že duch amerického zákona je veľmi živý: „Toto je skutočne dychberúca akcia nepochopiteľnej politickej inštitúcie, maskujúcej sa za právny orgán … prijmeme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich občanov pred týmto odpadlíkom, takzvaným súdom.“ Pompeo dokonca vyjadril hrozbu pre zamestnancov ICC a ich rodiny, ak by ICC pokračoval vo vyšetrovaní. (Nezostalo len pri hrozbách a USA uvalili na prokurátorov ICC sankcie a už od roku 2019 im zamietajú víza. *poznámka prekladateľa)
Prekážky spravodlivosti
Aj keď ICC má právo vyšetrovať údajné zločiny, existujú ďalšie prekážky, ktoré bránia úspešnému trestnému stíhaniu. Zločiny proti ľudskosti sa obmedzujú na činy, ktoré „sú spáchané ako súčasť rozsiahleho alebo systematického útoku namiereného proti civilnému obyvateľstvu, s vedomím útoku“. Vojnové zločiny spadajú pod jurisdikciu súdu „najmä vtedy, ak sú spáchané ako súčasť plánu alebo politiky alebo ako sú súčasťou rozsiahleho páchania takýchto zločinov“.
Vláda USA určite mala „plán alebo politiku“ páchať počas prvých rokov vojny to, čo väčšina považuje za mučenie. Aj keď väčšina týchto nezákonných praktík bola prerušená pri nástupe Baracka Obamu do úradu v roku 2009, on sám oznámil, že údajné trestné činy sa nebudú ďalej vyšetrovať.
A to nie je jediná prekážka. ICC nemôže pojednávať o prípade, ktorý je vyšetrovaný alebo stíhaný krajinou, ktorá má nad ním jurisdikciu. Medzinárodný súd môže zakročiť, iba ak sú krajiny neochotné alebo neschopné viesť skutočné vyšetrovanie sami.
Obamovo odmietnutie trestne stíhať kohokoľvek za vykonávanie mučenia, ako aj potenciálna spoluúčasť USA na zločinoch spáchaných afganskými warlordami a afganskou armádou oslabuje akýkoľvek argument, ktorý by teraz Washington mohol predložiť, aby ICC jednoducho prenechal vyšetrovanie amerických síl v kompetencii amerických súdov. Prezident Trump taktiež neprejavuje vôľu vziať americké sily na zodpovednosť, o čom svedčí jeho rozhodnutie z novembra 2019 omilostiť dvoch amerických vojakov odsúdených americkými súdmi za vojnové zločiny spáchané v Afganistane.
USA napriek tomu nemajú zákonnú povinnosť spolupracovať pri vyšetrovaní ICC, nakoľko nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Afganská vláda má síce povinnosť spolupracovať, ale nijako nenaznačila, že tak aj bude robiť. Je taktiež vhodné predpokladať, že ani Taliban nemá v úmysle vyhovieť požiadavkám prokurátorov.
Znamená to, že vyšetrovanie je iba cvičením v márnosti?
Odpoveď musí byť čiastočne áno. Aj keď je možné, že by jednotliví Afganci alebo Američania mohli byť uväznení, pri vyšetrovaní ICC bude najskôr potrebné nájsť dostatočné dôkazy proti konkrétnym páchateľom, a to bez spolupráce kľúčových strán. A aj potom by zadržanie ktoréhokoľvek obvineného Američana mohlo prebehnúť iba mimo územia USA. Obžalovaní by potom boli súdení Medzinárodným trestným súdom v Haagu, čo by pravdepodobne trvalo roky.
Cena mieru
Pokus o zameranie sa justície na zverstvá spáchané každou stranou v priebehu takmer dve desaťročia trvajúcej afganskej vojny by však mal byť vítaný. Viac ako 40 000 civilistov bolo v konflikte násilne zabitých. K dnešnému dňu je počet páchateľov vzatých na zodpovednosť za množstvo trestných činov, ktorými utrpelo civilné obyvateľstvo, stále malý.
Požadovať zodpovednosť za trestné činy nie je jednoduchá záležitosť a veci sa môžu ešte viac skomplikovať rokovaniami o ukončení konfliktu – výmenou za mier môže byť požadovaná imunita pre obvinených páchateľov. Ale aj keď mier a spravodlivosť nie sú za týchto okolností úplne kompatibilné, úplné odignorovanie spravodlivosti pravdepodobne spôsobí, že kým obete sa budú cítiť opustené, zločinci zostanú na slobode, čo by narušilo životaschopnosť akejkoľvek mierovej dohody. Nech už bude konečný výsledok akýkoľvek, vyšetrovanie ICC a možné trestné stíhanie môže hrať úlohu a pomoc pre dosiahnutie čiastočnej spravodlivosti.
Autor: Hurst Hannum, profesor medzinárodného práva na Fletcherovej Škole práva & diplomacie, Univerzita Tufts
