Zavraždenie najvyššieho iránskeho jadrového vedca Mohsena Fakhrizadeha, ktorý sa stal v piatok obeťou atentátu neďaleko Teheránu, je vážnym, no zďaleka nie prvým útokom na Irán a jeho jadrový program. Atentát na prominentného vedca je však závažnejší z toho dôvodu, že (krehká) jadrová dohoda medzi svetovými mocnosťami (mimo USA) a Iránom je stále v platnosti a dodržiavanie mierového využitia jadrového programu monitorujú medzinárodní pozorovatelia.
V roku 2010 bol Masoud Ali Mohammadi, expert na časticovú fyziku, usmrtený bombou na diaľkové ovládanie pripútanou k motocyklu, keď opúšťal svoj dom v Teheráne.
Neskôr toho roku bol podobným spôsobom zabitý ďalší jadrový vedec Majid Shahriar, keď mu útočnícii za jazdy nalepili bombu na auto.
Fereidoon Abbasi Davani, vtedajší iránsky atómový šéf, prežil v ten istý deň ďalši pokus o atentát.
V roku 2011 bol akademik Darioush Rezaeinejad zastrelený ozbrojencami na motorkách.
O rok neskôr bol opäť použitím magnetickej bomby pripevnenej na auto zavraždený Mostafa Ahmadi Roshan, zástupca vedúceho v zariadení na obohacovanie uránu v Natanze.
Všetky tieto atentáty pripisuje Teherán Izraelu, pričom vykonávateľmi mali byť agenti Mossadu, resp. teroristické skupiny tzv. Iránski ľudoví mudžahedíni (MEK), ktorých izraelská spravodajská služba k atentátom využíva. Zahraničné spravodajské služby spojitosť Izraela taktiež potvrdzujú a ani samotný židovský štát svoju úlohu v atentátoch nikdy nepoprel.
Predstavitelia Izraela sa opakovane vyjadrili, že nebudú tolerovať Irán vyzbrojený nukleárnymi zbraňami, napriek tomu, že práve Izrael je jediným štátom Blízkeho východu, ktorý jadrové zbrane vlastní a tie sú navyše mimo kontrolu medzinárodných orgánov a taktiež nepodpísal dohodu o ich nešírení. Podľa viacerých analytikov stojí práve Izrael za rozhodnutím Donalda Trumpa odstúpiť o jadrovej dohody s Iránom, uvaliť nové sankcie či zavraždiť generála Sulejmániho.
