Americký senátor Roger Wicker, druhý najvyššie postavený republikánsky senátor vo výbore pre ozbrojené sily v utorok 7.12. v rozhovore na televízii Fox News uviedol, že Spojené štáty nemôžu vylúčiť žiadne možnosti, ako reagovať na “ruskú agresiu na Ukrajine” – vrátane vyslania pozemných jednotiek alebo dokonca jadrového úderu.
“Vojenská akcia by mohla znamenať, že použijeme naše lode v Čiernom mori a zbombardujeme ruské vojenské zariadenia,” povedal senátor Mississippi. “Môže to znamenať aj priamu účasť, a to by som nevylučoval, nevylučoval by som ani americké jednotky na zemi. Nevylučujeme ani prvé použitie jadrového úderu.”
V ďalšom rozhovore pre CNN v ten istý deň už síce Wicker nehovoril otvorene o jadrovom útoku voči Rusku, ktorý by s určitosťou vyeskaloval v globálny jadrový konflikt, no pokračoval v hrozbách o niečo diplomatickejšie: „Myslím si, že netreba nič skladať zo stola. Pokiaľ ide o našu jadrovú politiku, nezhadzujeme veci zo stola. Dávame jasne najavo, že každá možnosť je otvorená. To je politika demokratov i republikánov …”
„V súčasnosti sú na Ukrajine prítomné jednotky americkej Národnej gardy z Kalifornie. Kalifornská národná garda a ukrajinská armáda majú partnerstvo, takže sú tam dnes prítomní uniformovaní americkí vojaci, rovnako ako aj vojaci z Mississippi, a to aj v niektorých ďalších spojeneckých štátoch bývalého Sovietskeho zväzu,” povedal Wicker.
Wickerove vyjadrenia prišli v čase, keď americký prezident Joe Biden rokoval s európskymi lídrami v súvislostí s posilňovaním ruskej armády na hraniciach s Ukrajinou. Biden sa v utorok na virtuálnom summite vyhrážal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a povedal mu, že „veci, ktoré sme neurobili v roku 2014, sme pripravení urobiť teraz.“
Celú kauzu ohľadom údajného plánovaného útoku na Ukrajinu pritom výdatne živia hlavne politici a (dez)informácie amerických spravodajských agentúr (a následne paniku a propagandu šíriace mainstreamov médiá), ktoré podobnú taktiku, vrátane dymovej clony (zastavenie neexistujúceho útoku), vytvárania hrozieb (pre demokraciu, svet, spojencov i samotnú existenciu Spojených štátov) a démonizácie nepriateľa, využívajú opakovane a navzdory katastrofálnym dôsledkom, ktoré sú vo svete badateľné po ničivých intervenciách USA či NATO, stále úspešne.
Znepokojenie z takýchto otvorených hrozieb vysoko postaveného politického predstaviteľa namierených voči inej svetovej vojenskej veľmoci posilňuje aj absencia zásadnejších reakcií na takéto prejavy, či ich jasné odmietnutie, a to či už zo strany republikánov, demokratov, prezidenta či západných spojencov. Tento otvorený protiruský a protiputinovský extrémizmus a skloňovanie otvorenej vojny či jadrového útoku voči Rusku, ktoré sa stávajú novou normou aj na Západe je pozoruhodný a nebezpečný. Doteraz sme totiž boli svedkami podobného extrémizmu a volaní po otvorenej vojne len z ukrajinskej strany, ktorá by v mene občianskej vojny a svojich nárokov na územie obývané zväčša ruským obyvateľstvom, ktoré má iné historické pnutie a predstavy o smerovaní než Kyjev, kľudne riskovala globálny jadrový konflikt a zničenie ľudstva.
