BEZPRECEDENTNÉ PRESUNY ZBRANÍ USA A NATO MÔŽU VOJNU NA UKRAJINE PREDĹŽIŤ

Napriek ohromnému úsiliu vlád krajín NATO a mnohých veľkých médií v posledných týždňoch minimalizovať alebo odstrániť relevantnú úlohu, ktorú západné mocnosti zohrali v priebehu rokov vedúc k brutálnej ruskej invázii, na Ukrajine prebieha zástupná vojna medzi Moskvou a Washingtonom už desať rokov. Pokiaľ nie je želaným výsledkom širokospektrálna vojna medzi Ruskom a blokom USA-NATO, západné štáty – najmä USA – si musia položiť otázku, či súčasný postup s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou pomôže ukončiť hrozivé násilie na civilnom obyvateľstve Ukrajiny.

Obamova administratíva sa počas dvoch volebných období bránila poskytovaniu smrtiacej pomoci Ukrajine v obave, že takýto krok USA by vyprovokoval ruského prezidenta Vladimira Putina. Aj po ruskej anexii Krymu v roku 2014 prezident Barack Obama zachoval tento postoj, hoci jeho administratíva poskytla Ukrajine celý rad ďalšej nesmrtiacej vojenskej a spravodajskej pomoci, vrátane vojenského výcviku. Tento postoj sa zmenil za prezidenta Donalda Trumpa a Washington začal relatívne skromný tok zásielok zbraní. Napriek Trumpovmu pokusu presvedčiť Ukrajinu, aby sa zapojila do jeho volebného súboja s Joe Bidenom, americká vojenská podpora Kyjevu neustále stúpa.

Ešte pred ruskou inváziou začala Bidenova administratíva proces zvyšovania smrtiacej pomoci. Vo svojom prvom roku v úrade schválil Biden viac vojenskej pomoci Ukrajine – približne 650 miliónov dolárov – než kedy USA dovtedy poskytli. V dôsledku Putinovej invázie sa 26. februára podarilo pretlačiť „ bezprecedentný “ dodatočný balík zbraní v hodnote 350 miliónov dolárov. Vo Washingtone v súčasnosti panuje široká podpora oboch politických strán pre okamžité a agresívne úsilie prepraviť americké zbrane a inú pomoc – vrátane humanitárnej pomoci – vo výške 13,5 miliárd na Ukrajinu. Balík pokryje aj náklady na dodatočné rozmiestnenie amerických vojenských prostriedkov a jednotiek v regióne. Historicky trvala realizácia dodávok zbraní na Ukrajinu mesiace. Teraz sa presúvajú v priebehu niekoľkých dní.

USA postupovali pozoruhodnou rýchlosťou, aby dodali zbrane schválené Bidenom koncom februára: Na bojisko sa už dostali protitankové strely Javelin, raketomety, delá a munícia. „Zásielka zbraní – ktorá zahŕňa aj protilietadlové rakety Stinger z amerických vojenských zásob, väčšinou z Nemecka – predstavuje najväčší jednotlivý povolený transfer zbraní z amerických vojenských skladov do inej krajiny,“ uvádza New York Times s odvolaním sa na predstaviteľa Pentagonu.

Viac ako tucet ďalších krajín NATO a niekoľko európskych krajín, ktoré nie sú členmi NATO, začalo alebo rozšírilo dodávky zbraní na Ukrajinu. Nemecko porušilo svoju dlhoročnú politiku neposielania zbraní do konfliktných oblastí. Berlín v rámci svojho počiatočného balíka presúva približne 1 500 raketometov a striel Stinger a potenciálne ďalšie rakety Strela zo sovietskej éry. Európska únia tiež prelomila svoj vlastný odpor voči poskytovaniu smrtiacej pomoci a vstúpila na trh so zbraňami so záväzkom poskytnúť Ukrajine takmer pol miliardy dolárov v zbraniach. Zmluvy EÚ zakazujú používanie rozpočtových peňazí na transfery zbraní, takže únia čerpala prostriedky zo svojho „mimorozpočtového“ európskeho mierového balíka. „Vôbec prvýkrát bude EÚ financovať nákup a dodávku zbraní a iného vybavenia do krajiny, ktorá je pod útokom,“  povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. “Toto je prelomový moment.”

Podstatne rozšírené a zrýchlené dodávky zbraní a zvýšená spravodajská podpora zo Západu by mohli predĺžiť rozsiahlu vojenskú akciu. NATO tiež uviedlo , že akýkoľvek ruský útok proti zásobovacím líniám uľahčujúcim tok zbraní na Ukrajinu vyvolá uplatnenie článku 5 charty NATO, čím sa zvýšilo riziko otvoreného vojenského zásahu proti Rusku. Moskva, ktorá už označila rozsiahle sankcie uvalené Spojenými štátmi a ich spojencami za vyhlásenie „ekonomickej vojny“, varovala, že štáty posielajúce zbrane Ukrajine „budú zodpovedné za akékoľvek následky takýchto činov“.

Zbrane určite pomôžu ukrajinským silám pri vedení protiútokov proti invázii Moskvy, ale nebudú stačiť na vojenskú porážku Ruska. Ak by sa Moskve podarilo násilne dobyť veľké ukrajinské mestá alebo dokonca zvrhnúť vládu, západné zbrane budú pravdepodobne použité v dlhotrvajúcom ozbrojenom povstaní a vyčerpávajúcej vojne, ktorá môže vyvolávať ozveny sovietskej okupácie Afganistanu.

Dominantný mediálny a vládny príbeh Západu o Putinovej invázii na Ukrajinu si vyžaduje úplné odmietnutie legitímnosti akýchkoľvek ruských bezpečnostných obáv. Pozerať sa na Putina ako na pomäteného šialenca, ktorý chladne koná z lásky k brutalite a dobývaniu, môže byť súce uspokojivým príbehom, no neprinesie koniec vojny. Akékoľvek diplomatické alebo negociačné riešenie krízy bude nevyhnutne zahŕňať ústupky Ukrajiny, takže je dôležité pochopiť hľadisko Moskvy. V rozhovore zo 7. marca pre ABC World News to zdá sa uznal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „Myslím si, že [Putin] je schopný zastaviť vojnu, ktorú začal,“ povedal Zelenskyj Davidovi Muirovi. “A aj keď si nemyslí, že to bol on, kto ju začal, mal by vedieť jednu dôležitú vec, ktorú nemožno poprieť, že zastaviť vojnu je to, čoho je schopný.”

Je pochopiteľné a rozumné, že ľudia v USA a Európe požadujú od svojich vlád, aby poslali viac zbraní na podporu Ukrajiny pri odolávaní ruskej invázii. Bez zbraní dodaných Západom, je veľmi pravdepodobné, že Rusko by ovládalo oveľa väčšie časti Ukrajiny. Je tiež dôležité, aby ľudia, ktorí obhajujú takúto politiku, zvážili, či značné zvýšenie transferov zbraní USA a NATO nepredĺži konflikt a nepovedie ešte k väčším civilným stratám a deštrukcii.

Ak je západný postoj taký, že Rusko musí verejne priznať, že jeho konanie je zločinné a nesprávne, a ak je takéto priznanie predpokladom akéhokoľvek vyjednávania, potom je zaplavenie Ukrajiny ešte väčším množstvom zbraní logickým krokom – najmä ak si myslíte, že Putin je šialený a chce priviesť svet k jadrovej vojne a zničeniu, ak sa mu nepodarí zmocniť sa Ukrajiny. Ak je však cieľom čo najrýchlejšie skoncovať s hrôzami, potom potrebujeme serióznu analýzu dopadu, aký budú mať takéto rozsiahle dodávky zbraní na osud ukrajinských civilistov a vyhliadky na ukončenie invázie.

Môže sa stať, že tok západných zbraní k ukrajinským silám tak vykrváca Rusko, že sa stiahne z Ukrajiny, čo fatálne poškodí Putinovu moc a zachráni mnoho životov. V takom prípade budú tieto zásielky považované za rozhodujúci faktor porážky Ruska. Ale ak sa tak nestane a tok zbraní oneskorí dohodnuté urovnanie medzi Ruskom, Ukrajinou a NATO, potom je ťažké považovať obrovský rozsah transferov zbraní za skutočné pozitívum.

V dôkladnej analýze pre Responsible Statecraft, expert na Rusko Anatol Lieven argumentoval, že Ukrajina už dosiahla významné víťazstvo proti Putinovi. „Teraz je zrejmé, že akékoľvek proruské úrady nastolené Moskvou na Ukrajine by postrádali všetku podporu a legitímnosť a nikdy by si nedokázali udržať žiadnu stabilnú vládu,“ napísal Lieven. „Udržať ich by si vyžadovalo stálu prítomnosť ruských síl, trvalé ruské straty a neustále kruté represie. Stručne povedané, nekonečná ruská vojna.“ Argumentoval: „Ukrajinci v skutočnosti dosiahli to, čo dosiahli Fíni svojím hrdinským odporom proti sovietskej invázii. Fíni presvedčili Stalina, že presadiť komunistickú vládu vo Fínsku by bolo príliš ťažké. Ukrajinci presvedčili rozumných členov ruského establishmentu – a dúfajme aj samotného Putina — že Rusko nemôže ovládnuť celú Ukrajinu. Prudký odpor Ukrajincov by mal tiež presvedčiť Rusko o úplnej hlúposti porušenia nejakej dohody a opätovného útoku na Ukrajinu.

USA a NATO sa nechystajú vykopnúť žiadne krajiny z NATO a Putin to vie, napriek jeho výzve na návrat k stavu NATO z roku 1997. NATO sa ani nechystá stiahnuť svoje sily a zbrane z Poľska, Balkánu alebo bývalých sovietskych území Estónska, Litvy a Lotyšska. Putin však jednoznačne verí, že jeho požiadavka, aby Ukrajina zakotvila neutralitu vo svojich zákonoch a zaviazala sa zostať mimo NATO, je realistická. Kritici rozširovania NATO v posledných dňoch poukázali na postrehy Bidenovho riaditeľa CIA Williama Burnsa z roku 2008 ako mimoriadne dôležité v tomto bode. „Vstup Ukrajiny do NATO je pre ruskú elitu (nielen Putina) najjasnejšou zo všetkých červených línií,“ poznamenal Burns v diplomatickej depeši z Moskvy ministerke zahraničných vecí Condoleezze Riceovej, ktorú citoval vo svojej knihe z roku 2019 “The Back Channel: American Diplomacy in a Disordered World.” „V priebehu viac ako dva a pol roka rozhovorov s kľúčovými ruskými hráčmi, od neadertálcov v temných zákutiach Kremľa až po Putinových najostrejších liberálnych kritikov, som ešte nenašiel nikoho, kto by Ukrajinu v NATO považoval za niečo iné ako priamu výzvu ruských záujmov“.

Rusko tiež požaduje, aby Ukrajina uznala nezávislosť dvoch odštiepeneckých území Donecka a Luhanska a Krym ako ruské územie. Od roku 2014 bolo v bojoch medzi vládou – za pomoci polovojenských jednotiek, vrátane ozbrojených neonacistických prvkov – a povstalcami, žoldniermi a polovojenskými jednotkami podporovanými Ruskom zabitých v regióne východného Donbasu odhadom 14 000 ľudí – vrátane veľkého počtu civilistov. Praktická realita je teraz taká, že Rusko je na ceste ku konsolidácii kontroly nad týmito oblasťami. Ak nedôjde k priamej intervencii NATO, Ukrajina by musela obetovať obrovské množstvo životov a zdrojov v tom, čo by bolo takmer určite neúspešným vojenským hazardom, aby znovu získala čo i len nominálnu kontrolu nad týmito územiami.

Napriek absurdnosti Putinovho rozsiahleho vykresľovania Ukrajiny ako štátu riadeného nacistami, na Ukrajine existujú vražedné fašistické živly, vrátane niektorých, ktoré dostali oficiálnu legitimitu v rámci ozbrojených síl. Od roku 2018 platí najmä vďaka práci kongresmana Ro Khannu z Kalifornie a ďalších progresívnych zákonodarcov, oficiálny zákaz poskytovania americkej pomoci krajne pravicovému práporu Azov. Overiť, či tento zákaz Ukrajina rešpektuje, je najmä teraz takmer nemožné, keďže Azov je oficiálnou súčasťou Národnej gardy krajiny. Ak by USA verejne odsúdili úlohu neonacistov a iných krajne pravicových aktérov na Ukrajine, vrátane tých, ktorí sú v ozbrojených silách a polooficiálnych milíciách, pomohlo by to podkopať Putinovu prehnanú rétoriku.

Vzhľadom na dlhú históriu fašizmu na Ukrajine, ktorá siaha do obdobia 2. svetovej vojny, je nečestné nepripúšťať pretrvávajúce zapojenie neonacistov do politiky a ozbrojených síl na Ukrajine. Uprostred invázie a s masívnym tokom západných zbraní na Ukrajinu je nepredstaviteľné, že by sa zbrane USA a NATO nedostali do rúk niektorých z týchto síl. Demokratická kongresmanka z Minnesoty Ilhan Omar je jednou z mála členov Kongresu, ktorá verejne kritizuje zvýšený tok zbraní na Ukrajinu. Povedala, že „následky zaplavenia Ukrajiny“ zbraňami „sú nepredvídateľné a pravdepodobne katastrofálne“ a že ju znepokojujú najmä „polovojenské skupiny bez zodpovednosti“. Vo svojom vlákne na Twitteri k tejto téme Omar objasnila: „Podporujem, aby sa Ukrajine poskytli zdroje, ktoré potrebuje na obranu svojich obyvateľov, mám však oprávnené obavy z ich veľkosti a rozsahu”.

Neustále rozširovanie NATO po Studenej vojne v kombinácii s odstránením demokraticky zvoleného proruského prezidenta za pomoci USA v roku 2014, spolu so zvýšeným tokom zbraní na Ukrajinu a krvavou osemročnou vojnou proti ruským separatistom na východe krajiny, to sú všetky hlavné aspekty naratívov Moskvy. V žiadnom prípade nepredstavujú rozumné ospravedlnenie pre túto brutálnu inváziu, ale všetky tieto udalosti budú relevantné pre akékoľvek mierové urovnanie.

V týchto dňoch sa veľa diskutuje o udalostiach na Ukrajine, ktoré ohlasujú novú éru medzinárodného poriadku. V rámci elitnej zahraničnopolitickej mocenskej štruktúry USA sme svedkami dôkazov o zlučovaní neokonzervatívnej politiky studenej vojny a „vojenského humanizmu“ ako v srdci ospravedlňovania Clintonovej administratívy pre vojenskú akciu v 90. rokoch. Putinove vlastné činy prispeli k rozšíreniu práve tých hrozieb, ktorým podľa vlastných slov čelí. Jeho zločinná invázia na Ukrajinu podnietila snahy USA a NATO o zvýšenie ich pozemných síl v blízkosti Ruska; USA v reakcii na to rozmiestnili v Európe ďalších viac ako 15 000 vojakov a celkový počet amerických vojakov v Európe sa blíži k 100 000. Invázia prilákala ešte viac neonacistov a stúpencov bielej nadradenosti ako „zahraničných bojovníkov“ a prúdia na Ukrajinu pod rúškom obrany krajiny pred zahraničnou agresiou. Ruské činy tiež ešte viac zaplavia región žoldniermi a zbraňami, ktoré je teraz možno ľahko previesť a obchodovať s nimi. Ruská ekonomika je otrasená a v Rusku sa šíria odvážne protesty proti vojne. Putin si môže myslieť, že hrá akýsi päťrozmerný šach, ale všetko, čo v súčasnosti vidíme, naznačuje, že urobil monumentálnu sériu vážnych vojenských a politických prepočtov.

Bidenova administratíva urobila za posledné dva týždne množstvo rozhodnutí, ktoré naznačujú, že na vysokej úrovni moci v jeho administratíve stále existujú vplyvné hlasy zdržanlivosti. Tento týždeň USA odmietli návrh Poľska na presun bojových lietadiel MiG-29 na Ukrajinu s tým, že by to Rusko mohlo vnímať ako eskaláciu a zvýšiť pravdepodobnosť priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom [toto už neplatí, 26.3. sa Kyjev po stretnutí s predstaviteľmi USA a Poľska vyjadril, že Washington nemá námietky proti presunu bojových lietadiel a “loptička je teraz na strane Poľska” – pozn.prekladateľa]. 2. marca Pentagon zrušil predtým naplánovaný test medzikontinentálnej balistickej strely a Bidenova administratíva dôsledne argumentovala proti zavedeniu bezletovej zóny nad Ukrajinou napriek vášnivým prosbám Ukrajiny a náznakom, že mnohí Američania ju chcú – alebo si myslia, že ju chcú.

Rozhodnutia prijaté teraz vo Washingtone, v iných hlavných mestách krajín NATO a v Moskve budú mať v nasledujúcich rokoch rozsiahle dôsledky. Občania západných krajín nemôžu kontrolovať činy Putina, ale môžu sa zasadzovať za rozumné odpovede svojich vlastných vodcov. To si vyžaduje zvážiť predpovedateľné a predvídateľné dlhodobé dôsledky krátkodobých opatrení. Tvárou v tvár ohavným zverstvám voči civilistom a srdcervúcej utečeneckej kríze je pochopiteľné, že dobrí ľudia by v mene zastavenia tohto všetkého požadovali extrémne opatrenia. Tragickou realitou je, že eskalácia zo strany USA a NATO to nedosiahne, určite nie bez vážnych dôsledkov, a mohla by to viesť ešte k horšej katastrofe pre ukrajinských civilistov, ak rovno nie k širšiemu globálnemu konfliktu. V takom prípade získajú jedine tí, ktorí teraz vyhrávajú vojnu na Ukrajine: výrobcovia zbraní a obchodníci so zbraňami.