Izraelský minister obrany tvrdí, že teroristická skupina Islamský štát je dlhodobo financovaná tureckým peniazmi. Jeho vyhlásenie prišlo v čase, keď sa Izrael a Turecko snažia o urovnanie vzťahov a jednajú o dodávkach zemného plynu do Turecka.
“Ako viete, Daesh (Islamský štát, ISIS, ISIL) si užíval turecké peniaze za ropu veľmi, veľmi dlhú dobu. Dúfam, že to skončí. Je to na Turecku, tureckej vláde, tureckom vedení, aby sa rozhodli, či chcú byť súčasťou akéhokoľvek druhu spolupráce v boji proti terorizmu. Zatiaľ tomu tak nie je” povedal Moshe Jaalon novinárom v Aténach po stretnutí s jeho gréckym náprotivkom, Panos Kammenosom.
Podľa prepisu komentárov izraelský minister dodal, že Turecko “dovoľuje džihádistom presun z Európy do Sýrie a Iraku a späť, ako súčasť teroristickej siete Daesh a dúfam, že to taktiež skončí,” dodal Jaalon. Tieto tvrdenia potvrdili aj Iracké šiítske milície, podľa ktorých teroristi voľne prechádzajú tam a späť cez turecké hranice a Ankara poskytuje džihádistom logistickú podporu.
Grécky minister obrany urobil podobné vyhlásenie s tým, že veľká časť obchodu s ropou Islamského štátu, rovnako ako financovanie terorizmu, sa deje cez Turecko.
Už koncom minulého roka Rusko obvinilo Turecko z podpory a obchodovania s Islamským štátom, ministerstvo obrany zverejnilo mapy a satelitné snímky, ktoré preukázali, že Turecko bolo hlavným prijímateľom ropy prepašovanej zo Sýrie a Iraku teroristami. Ministerstvo tiež tvrdilo, že do tejto trestnej činnosti bol zapojený aj samotný turecký prezident a jeho rodina.
K podobným záverom dospel aj Irán, ktorý tiež predložil fotografické a video dôkazy o pašovaní ropy v kamiónoch teroristami do Turecka. Sýrsky vyslanec OSN Basar al-Ja’afari tiež obvinil Turecko z podpory teroristických skupín a žiadal medzinárodné spoločenstvo, aby donútilo Ankaru ukončiť “násilie a zločiny”.
Turecko obvinenia popiera. Spojené štáty odmietli tvrdenia, že turecké vedenie bolo zapojené do pašovania ropy. Európska únia medzitým s Tureckom upevňuje vzťahy v snahe riešiť imigračnú vlnu, finančnými stimulmi, kontingentmi a prísľubmi o bezvízovom styku či členstve v EÚ.
