4. februára 2016 bola v novozélandskom Aucklande, po 8 rokoch rokovaní podpísaná obchodná dohoda TPP. Spečateniu historickej dohody, ktorú podpísali ministri 12 členských krajín a ktorá mení tvár globálnej ekonomiky, venovali svetové, a teda aj slovenské médiá len minimálnu pozornosť.
Ku konečnej dohode dospelo 12 krajín tzv. pacifického oblúka už 5. októbra 2015, o štyri mesiace na to, nadobudla nová obchodná dohoda platnosť. Jej ratifikácia sa očakáva v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Na jej základe dôjde k zníženiu obchodných bariér – k zrušeniu cla z obchodnej a investičnej činnosti, ochrany práv duševného vlastníctva a vytvorí sa nový mechanizmus na urovnávanie sporov medzi investorom a štátom. Jej cieľom je “podporovať hospodársky rast; podporiť tvorbu a udržanie pracovných miest, posilnenie inovácií, produktivity a konkurencieschopnosti; zvýšiť životnú úroveň; zníženie chudoby a podpora transparentnosti, zlepšenie kontroly, práce a ochrana životného prostredia.”
TPP je vlastne rozšírením strategickej dohody Trans-tichomorského hospodárskeho partnerstva (P4), ktorú podpísal v roku 2005 Brunej, Čile, Nový Zéland a Singapur. Začiatkom roku 2008 sa k rokovaniam o širšej dohode pripojili ďalšie krajiny: Austrália, Kanada, Japonsko, Malajzia, Mexiko, Peru, Vietnam a Spojené štáty, ktoré prevzali iniciatívu a koordináciu celého projektu. Záujem o vstup do TPP prejavila aj Indonézia, ktorá je najväčším hospodárstvom s otvorenou ekonomikou v juhovýchodnej Ázii, no nakoniec k jej členstvu nedošlo.
Implementáciu zmluvy TPP pod vedením USA, považovala Obamova administratíva za svoj kľúčový úspech a symbol návratu USA na globálny trh. Washington sa prostredníctvom nej snaží v danom regióne odkloniť trh od Číny, odmeniť svojich spojencov a zabrániť svojej marginalizácii v globálnej ekonomike. Mimo toho, obchodné partnerstvo dáva USA zámienku zasahovať do obchodu i územných sporov, ktoré sa môžu dotýkať aj záujmov Číny (Taiwan, Juhočínske more). Vláda USA zároveň považuje TPP za predvoj a súhlas k zamýšľanej dohode o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), čo je obdobná dohoda medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou.
Podobne ako v prípade dohody TTIP, aj rokovania a znenie klauzúl dohody boli dlhodobo utajované, čo kritizovali nielen spotrebiteľské a environmentálne skupiny, ale aj niektorí politickí predstavitelia, vrátane amerického senátora a prezidentského kandidáta Bernieho Sandersa, ktorý sa k dohode vyjadril slovami “Aby bolo jasné: TPP je oveľa viac než len dohoda o “voľnom obchode”. Je súčasťou globálneho závodu vo zvyšovaní ziskov veľkých korporácií a Wall Streetu z delokácii pracovných miest; podhodnotenia práv pracovníkov; zničenia pracovnej sily, životného prostredia, zdravia, bezpečnosti potravín a finančných zákonov; a umožňuje firmám napádať zákony na medzinárodných tribunáloch a nie v rámci domáceho súdneho systému. Ak by bolo TPP takým dobrým obchod pre Ameriku, vláda by mala mať odvahu ukázať americkému ľudu, čo presne je v tejto dohode, namiesto toho, aby jej obsah udržiavala tajný.” Koncom roku 2015 pristúpil Nový Zéland ako jediný k zverejneniu dohody na internetových stránkach.
Najviac kritizované sú znenia obchodnej dohody o duševnom vlastníctve, ktoré postihujú autorské a digitálne práva, internetových sprostredkovateľov a podľa kritikov vytvárajú zároveň nové hrozby pre novinárov a informátorov. Ďalšou kritizovanou oblasťou je zdravotná starostlivosť a konkrétne zvyšovanie cien liekov, ktoré môže ohroziť milióny životov v menej rozvinutých krajinách. Ani environmentálni aktivisti a organizácie nie sú spokojné s dohodou TPP, ktorá podľa nich znižuje ekologické normy a štandardy v prospech ziskov veľkých korporácií. Veľké obavy vyvolávajú nové pravidlá, podľa ktorých zahraničné firmy môžu napadnúť rozhodnutia národných vlád. Zrejme najviac je dohoda kritizovaná z hľadiska prehlbujúcej sa príjmovej nerovnosti a možných dopadov na zamestnanosť, hlavne v niektorých oblastiach hospodárstva. Obavy vyjadrili zamestnanci automobiliek v Mexiku či kanadskí producenti mlieka.
Podľa viacerých renomovaných inštitútov či odborníkov, ako sú ekonóm Josef Stiglitz, ekonóm Paul Krugman, lingvista Noam CHomsky či spomenutý senátor Bernie Sanders, môže TPP viesť k stratám pracovným miezd a poklesu miezd. Podľa Noama Chomskeho je TPP “navrhnutá tak, aby posúvala neoliberálny projekt k maximalizácii zisku a nadvlády, a pracujúcich ľudí vo svete postavila do konkurenčnej súťaže tak, aby nižšie mzdy zvyšovali neistotu”. Ekonóm Robert Reich v TPP vidí “trójskeho koňa v globálnom závode k deregulácii podnikateľského prostredia, ktorý je snahou veľkých korporácií a bánk Wall Streetu odstrániť všetky zákony a predpisy, ktoré stoja v ceste ich zisku.”
Dohoda TPP bude mať významné ekonomické dôsledky, ktoré sa priamo dotknú 800 miliónov ľudí a nepriamo celej svetovej populácie. Členské krajiny navyše reprezentujú až 40 percent svetovej ekonomiky. Je jasné, že dohoda bude znamenať obrovské finančné zisky a možnosti hlavne pre korporácie a Wall Street. Aj keď podľa všeobecných tvrdení, dohody o voľnom obchode pomáhajú skôr menej rozvinutým krajinám, na príklade Mexika, ktoré sa v roku 1994 stalo súčasťou Severoamerickej dohody o voľnom obchode (USA, Kanada, Mexiko), si možno uvedomiť aj iné aspekty a súvislosti, ako je len navýšenie produktivity práce (v USA o 170 % a v Mexiku o 76 %). Mexiko, dovtedy najväčší producent kukurice, sa stal závislým od dodávok lacnej, geneticky modifikovanej kukurice z USA, 3 milióny malých farmárov stratilo svoje živobytie, čo následne viedlo k zvyšovaniu chudoby, emigrácie a tiež k zvýšeniu ekonomickej kriminality (pašeráctvo, obchod s ľuďmi a drogami). Dohoda podľa analýz nepomôže ani zvyšovaniu zamestnanosti či výšky miezd v USA, nakoľko vysaje výrobné sily a presunie ich do členských krajín, kde je výroba lacnejšia, z čoho budú profitovať opäť len veľké spoločnosti.
Proti dohode o voľnom obchode TPP protestovali dlhodobo aktivisti a organizácie dotknutých krajín, medzi nimi zdravotnícky personál, aktivisti za internetovú slobodu, ekológovia, odborári a ďalšie skupiny, ktoré ju považujú za hrozbu pre národné záujmy. Novozélandská sestrička, znepokojená dopadmi TPP na jej pacientov (kvôli cenám liekov), sa po podpísaní dohody zavďačila ministrovi hospodárstva Stevenu Joycovi gumovou sexuálnou hračkou, ktorú mu hodila do tváre rovno pred kamerami médií so slovami “To je za znásilnenie našej suverenity”.
https://www.youtube.com/watch?v=NSQ7qyjvmts
Zdroj:
https://en.wikipedia.org/wiki/Trans-Pacific_Partnership
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160573/Transpacificke-partnerstvo-Kto-bude-najviac-z-dohody-profitovat
Transpacifické partnerstvo – dohoda môže podporiť medzinárodný obchod a zamestnanosť
http://thediplomat.com/2016/02/tpp-the-ratification-race-is-on/
