“Sme imúnni na to, aby sme aplikovali tie isté štandardy a normy na seba i na svojich nepriateľov, takže hovoríme o istým princípoch, no zároveň ich všetci porušujeme.”
Jeden z najvplyvnejších súčasných intelektuálov, americký lingvista, filozof a politický aktivista Noam Chomsky prijal pozvanie Univerzity Palackého do Olomovca. Počas diskusie s divákmi sa vyjadril k rôznych otázkam, popri medzinárodnej politike sa venoval aj témam ako osobná sloboda, sledovanie občanov vlastnými vládami, novodobé otroctvo, anarchizmus, reklamný priemysel, voľný trh a historický vývoj Východnej Európy, osobitne Ruska, ale hovoril aj o právach zvierat, životnom prostredí a našej budúcnosti.
V súvislosti so sledovaním občanov v záujme bezpečnosti a ochrany uviedol:
“Štáty majú primárny záujem o svoju vlastnú ochranu. A čo tí nepriatelia, teda domáce obyvateľstvo? To ich v ohľade bezpečnosti vôbec nezaujíma. Domáce obyvateľstvo je opakovane vystavované nebezpečiu, aby štát chránil svoju vlastnú bezpečnosť. Celá história vývoja jadrových zbraní toto ilustruje veľmi jasne. Ešte jeden príklad. V súčasnej dobe existuje veľké nebezpečenstvo pre obyvateľstvo v podobe katastrof na životnom prostredí a ako na to štáty reagujú? Tým, že zvyšujú toto nebezpečie. Bezpečnosť vlastných obyvateľov je skutočne marginálnym záujmom štátu. V záujme štátu je bezpečnosť ich samých, bezpečnosť súkromnej moci je ich záujem, takých prípadov máme mnoho. Momentálne sa vyjednávajú dve veľké zmluvy TTIP A CEPA (už prijatá), veľké ekonomické zmluvy voľného obchodu a tieto vyjednávania prebiehajú tajne. Domáce obyvateľstvo, ktoré je tým nepriateľom o nich nemá vedieť. Nie sú úplne tajné, vedia o nich lobisti korporácií a právnici, ktorí tieto zmluvy pripravujú, tí ich poznajú. A keď sa pozriete na tie zmluvy, má to veľmi málo čo dočinenia s voľným obchodom, má to dočinenia s právami investorov. To je jeden z mnohých prípadov toho, ako štát chráni bezpečnosť toho 1 percenta, tej koncentrácie ekonomickej moci v súkromných rukách. Tí potom stoja za tým, ako vypadajú zákony a ako sa formuje politika.”
Spôsoby ochrany bezpečnosti štátu ilustroval na príklade politiky USA voči Kube:
“Spojené štáty útočia viac než 50 rokov na Kubu. Ide o veľkú teroristickú vojnu proti Kube v podobe ekonomického embarga a uzatvárania. Ministerstvo spravodlivosti USA uložilo obrovskú pokutu 10 miliárd dolárov francúzskej banke, ktorá ako tvrdili, porušila sankcie voči Kube, ktoré Spojené štáty uvalili. Aké je ospravedlnenie tohoto? Žiadne. Ide len o snahu podrývať a zničiť Kubu. Na Kube prebiehajú teroristické útoky, pred niekoľkými rokmi kubánska spravodajská služby infiltrovala kubánsku exilovú komunitu na Floride, aby zistili, aké ďalšie útoky pripravujú. Získali informácie o plánovaných teroristických útokoch na Kube a kubánska vláda ich poskytla CIA, nakoľko sa to plánovalo na území Spojených štátov, čo je trestný čin. Ako reagovala FBI či americká vláda? Tým že zatkla tých, ktorí tie skupiny infiltrovali, skončili vo väzení, niektorí doživotne. Možno o týchto incidentoch neviete, pretože západný systém propagandy chráni obyvateľov pred tým, aby sa dozvedeli o zločinoch svojich vlastných vlád. To je ten systém ochrany vlastnej bezpečnosti zo strany štátu.”
Na dotazy o úlohe anarchizmu a mocenských štruktúrach vyzval obecenstvo:
“Musíte spochybňovať legitimitu štruktúr a nemali by ste predpokladať, že sú legitímne len preto, že existujú. To nie je ospravedlnenie. Väčšinu času šíri mocenská strana ospravedlnenia a snahou anarchizmu je rozložiť tento spôsob, ktorým vlády ospravedlňujú svoju dominanciu skrze aktivity jednotlivcov a skupín.”
V súvislosti s rozširovaním voľného trhu, ktorý dlhodobo presadzuje Západ, Chomsky uviedol:
“Vnútenie voľného trhu Východnej Európe zničilo miestnu ekonomiku. V 90-tych rokoch bola Ukrajina jednou z najbohatších krajín v Európe, ale jej ekonomika sa znížila o 50%. V 90-tych rokov zahynulo mnoho ľudí len v dôsledku zavedenia voľného trhu. Bohatí a mocní sa sami pred trhom chránia a to veľmi dôrazne, a tak funguje dnešná ekonomika. Tá západná je založená na finančných inštitúciách. V USA 40% zisku privátneho sektora tvoria banky a ďalšie finančné inštitúcie. Nedávno uskutočnil MMF štúdiu 6 najväčších amerických bánk, ohľadom toho, z čoho majú zisky. Ukázalo sa, že ich zisky pramenia takmer výlučne zo štátnych poistných politík, tzn. z politiky “Príliš veľkí na to, aby mohli padnúť”. To je politika, ktorá umožňuje týmto bankám robiť rizikové tranzakcie, ktoré môžu byť ziskové, ale ak nie sú ziskové, tak ich vláda vyplatí z peňazí daňových poplatníkov. A toto dotovanie štátom je len malá časť, je tu prístup k ratingu, kreditom, úrokom a daňový poplatník dáva ročne 80 miliard týmto bankám a tomu sa hovorí slobodný trh. No žiadny slobodný trh to nie je, je to zneužitie právomoci na to, aby mohli verejnosť obrať o to, čo má. Je to rovnaké ako s tými dohodami voľného obchodu a to čo uniklo na verejnosť dokazuje, že ich cieľom je navýšiť monopolné postavenie a zaistiť nadmerné zisky iba vybraným. Takže by sme mali byť veľmi opatrní, keď hovoríme o slobodnom, voľnom trhu.”
K otázke rusko-ukrajinských vzťahov a anexii Krymu načrtol širší kontext dvojitých štandardov etablovaných v medzinárodnej politike:
“Anexia Krymu je porušením medzinárodného práva a konkrétnych dohôd, ktoré Rusko podpísalo, tzn. zachovať nedotknuteľnosť hraníc Ukrajiny, no nie je to jediný príklad vo svete a sú omnoho horšie prípady, o ktorých sa nehovorí, pretože sú to naše (západné) zločiny a o tých nehovoríme. Keby sme mali skutočne slobodné médiá, tak je to na prvých stránkach aj to, ako sa USA zmocnili východnej Kuby ….
To čo urobilo Rusko v Kryme je trestuhodné, ale to čo urobili USA na Kube je ešte horšie. Pozrite sa na Izrael, ten anektoval sýrske Golanské výšiny a to je skutočné porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, nielen medzinárodných zmlúv. Pozrime sa na Jeruzalem, ten nemá nič spoločné s pôvodným Jeruzalemom, je asi 5-krát väčší a došlo tam tiež k porušeniu rezolúcii RB OSN. Alebo výstavba izraelských osád na Západnom brehu, to je všetko porušenie medzinárodných zákonov, o tom niet sporu. BR OSN, Medzinárodný súdny tribunál, tí to odsúdili, ale môže sa to robiť preto, lebo to zaštítili USA a môžem pokračovať Tureckou okupáciou Cypru atď. Je to trestuhodné a malo by to byť odsúdené, čo urobilo Rusko, no v kontexte toho pochopenia, aké existujú iné príklady a že aj iní majú svoju zodpovednosť. Rusko má svoje nároky, ktoré súvisia s Krymom. Chruščov daroval v roku 1954 Krym Ukrajine bez toho, aby sa pýtal obyvateľstva. To referendum by dopadlo zrejme rovnako vtedy ako aj dnes. Takže je to trestuhodné, ale sú tu určité argumenty, ktoré ukazujú, že aj inde to tak funguje.”
K napätým vzťahom medzi Ruskom a Západným blokom (NATO) sa vyjadril:
“Keď sa pozrieme na tie kroky EÚ, USA a Ruska a keď sa pozrieme, čo sa o tom píše – bolo tu mnoho odsudzovania toho, že Rusko robí vojenské cvičenia blízko ukrajinských hraníc a bolo to na ruskom území, a zároveň USA robia také cvičenia v baltských republikách a v Poľsku a to je analogické tomu, ako keby Rusko robilo cvičenia v Mexiku či Kanade a to neodsudzujeme. Princíp je jasný – USA vlastní svet a ak nejaká krajina robí na svojom území niečo, čo sa nám nepáči, máme právo na ňu útočiť, zatiaľ to, čo robíme my, je legitímne. Je to základný imperiálny princíp, ktorý je akceptovaný celým Západom.”
Zvuková verzia so simultánnym prekladom
