Očakávalo sa, že rezolúcia Svetovej zdravotníckej organizácie na podporu dojčenia bude túto jar v Ženeve stovkami vládnych delegátov rýchlo a hladko schválená.
Na základe desaťročí výskumu sa v uznesení uvádza, že materské mlieko je pre deti najzdravšie a krajiny by sa mali snažiť obmedziť zavádzajúci marketing predajcov náhrad materského mlieka.
V tom sa delegácia Spojených štátov, ktorá zohľadnila záujmy výrobcov dojčenskej výživy, rozhodla rokovanie zvrátiť.
Americkí predstavitelia sa snažili potopiť uznesenie odstránením pasáží, ktoré vyzývali vlády, aby “chránili, propagovali a podporovali dojčenie” a ďalšie, ktoré vyzývali politikov, aby obmedzili propagáciu potravinárskych výrobkov, ktoré môžu mať podľa mnohých odborníkov škodlivé účinky pre mladé deti.
Podľa diplomatov a vládnych úradníkov, ktorí sa diskusií zúčastnili, sa Američania po neúspešnom pokusu uchýlili k hrozbám. Ekvádor, ktorý plánoval zaviesť nové opatrenia ohľadom dojčenia, sa ako prvý ocitol v nemilosti.
Americký postoj bol nekompromisný: Ak by Ekvádor odmietol upustiť od rezolúcie, Washington by uvoľnil odvetné opatrenia a zrušil by pre krajinu kľúčovú vojenskú pomoc. Ekvádorská vláda sa rýchlo podriadila.
Takéto zúčtovanie popísalo viac ako tucet účastníkov z niekoľkých krajín, z ktorých mnohí žiadali anonymitu, pretože sa obávali odvetných opatrení zo strany Spojených štátov.
Obhajcovia zdravia sa pokúšali nájsť ďalšieho navrhovateľa pre uznesenie, ale podľa úradníkov z Uruguaja, Mexika a Spojených štátov sa najmenej desať krajín, väčšina z nich chudobných krajín v Afrike a Latinskej Amerike, vzdalo kvôli obavám z odvetných opatrení USA.
“Boli sme prekvapení, vydesení a tiež zarmútení,” povedala Patti Rundall, riaditeľka britskej advokátskej skupiny Baby Milk Action, ktorá sa zúčastňovala stretnutí rozhodovacieho orgánu Svetovej zdravotníckej organizácie od konca 80. rokov.
“To, čo sa stalo bolo vydieranie, kde USA držali svet ako rukojemníka a snažili sa zvrátiť takmer 40 rokov konsenzu o najlepšom spôsobe ochrany zdravia batoliat a malých detí,” povedala.
Nakoniec však bolo úsilie Američanov márne. Práve Rusi, ktorých Američania neohrozili, sa zaviazali rezolúciu zaviesť. Ruský delegát uviedol, že rozhodnutie WHO o dojčení je principiálnou záležitosťou.
“Nesnažíme sa tu byť za hrdinov, ale cítime, že je zlé, keď sa veľká krajina pokúša tlačiť na niektoré veľmi malé krajiny, a to najmä v otázke, ktorá je pre zvyšok sveta skutočne dôležitá,” povedal delegát, ktorý žiadal anonymitu, pretože nebol oprávnený hovoriť s médiami.
Povedal tiež, že Spojené štáty nemajú priamy vplyv na Moskvu, na to aby sa vzdala rezolúcie. Napriek tomu sa americká delegácia snažila zbaviť ostatných účastníkov procedurálnymi manévrami na sérii stretnutí, ktoré sa tiahli dva dni – nečakane dlhé obdobie.
Konečné uznesenie si zachovalo väčšinu pôvodného znenia, hoci sa americkým vyjednávačom podarilo odstrániť pasáž, ktorá WHO delegovala poskytovať technickú podporu členským štátom, ktoré chcú zastaviť “nevhodnú propagáciu potravín pre dojčatá a malé deti”.
Spojené štáty tiež trvali na tom, aby slová “založené na dôkazoch” sprevádzali odkazy na dlhotrvajúce iniciatívy podporujúce dojčenie, čo kritici označujú za trik, ktorý má byť použitý na podkopávanie programov, ktoré poskytujú rodičom poradenstvo a podporu kŕmenia.
Elisabeth Sterken, riaditeľka Koalície pre dojčenskú výživu v Kanade, uviedla, že štyri desaťročia výskumu potvrdili dôležitosť materského mlieka, ktoré poskytuje základné živiny, ako aj hormóny a protilátky, ktoré chránia novorodencov pred infekčnými ochoreniami.
V štúdii The Lancet z roku 2016 sa zistilo, že univerzálne dojčenie každoročne zabráni úmrtiu 800 000 detí na celom svete a prinesie úsporu 300 miliárd dolárov z nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť a zlepšenie hospodárskych výsledkov pre tých, ktorí sú odchovaní na materskom mlieku.
Americké ministerstvo zahraničia odmietlo na situáciu reagovať, nakoľko “nemôže diskutovať o súkromných diplomatických rozhovoroch”. Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb povedalo, že nebolo zapojené do vydierania Ekvádoru a rozhodnutie napadnúť znenie rezolúcie odôvodnilo v emaily nasledovne:
“Pôvodne navrhnutá rezolúcia viedla k zbytočným prekážkam pre matky, ktoré sa snažia poskytovať výživu svojim deťom. Uznávame, že nie všetky ženy sú z rôznych dôvodov schopné dojčiť. Tieto ženy by mali mať možnosť voľby a prístupu k alternatívam pre zdravie svojich detí a nemali by byť stigmatizované za spôsob, akým to môžu urobiť.”
Hoci sa lobisti detského potravinárskeho priemyslu stretnutí v Ženeve zúčastnili, obhajcovia zdravia uviedli, že nevideli žiadne priame dôkazy o tom, že zohrávali úlohu v taktike “širokých ramien” Washingtonu. Priemysel v hodnote 70 miliárd dolárov, v ktorom dominuje niekoľko amerických a európskych spoločností, zaznamenal v posledných rokoch znížený predaj v bohatých krajinách, keďže čoraz viac žien preferuje dojčenie. Napriek tomu sa podľa Euromonitoru očakáva, že celosvetový predaj sa v roku 2018 zvýši o 4%, pričom väčšina tohto rastu bude prebiehať v rozvojových krajinách.
Intenzita americkej “diplomacie” voči rezolúcii o dojčení šokovala úradníkov verejného zdravotníctva a zahraničných diplomatov, ktorí ju označili za výrazný protiklad s Obamovou administratívou, ktorá vo veľkej miere podporovala dlhodobú politiku WHO na podporu dojčenia.
Počas rokovaní dokonca niektorí americkí delegáti navrhli, aby Spojené štáty znížili svoj príspevok do WHO. Washington je pritom najväčším prispievateľom do zdravotníckej organizácie a vlani poskytol 845 miliónov dolárov, čo je 15 percent jej rozpočtu.
Konfrontácia a činnosť delegácie v Ženeve je v súlade taktikou Trumpovej administratívy, ktorá sa zaoberá záujmami korporácií a amerického exportu, a to od parížskej klimatickej dohody, cez dovozné clá pre Európu či Čínu, iránsku jadrovú dohodu, až po severoamerickú dohodu o voľnom trhu (NAFTA), kde sa Američania snažia o obmedzenie schopnosti Kanady, Mexika a Spojených štátov umiestňovať varovné štítky na nezdravé potraviny a sladké nápoje. Z rezolúcie o dojčení sa im taktiež podarilo odstrániť uznesenia o daniach na sóju, pre krajiny, ktoré zápasia s rastúcou mierou obezity.
Američania sa tiež neúspešne snažili zmariť úsilie WHO zamerané na pomoc chudobným krajinám pri získavaní prístupu k život-zachraňujúcim liekom. Washington, podporujúci farmaceutický priemysel, už dlhobo bránil výzve na zmenu patentových zákonov ako spôsobu zvyšovania dostupnosti liekov v rozvojových krajinách a Trumpova administratíva v tomto prístupe ešte pritvrdila.
Taktika vydierania a vyhrážok je dlhoročnou praxou zahraničnej politiky USA, a to hlavne v súvislosti s Izraelom na pôde OSN, kde je židovský štát vystavený kritike a rezolúciám za svoju politiku voči Palestínčanom, porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva. V súvislosti s tým sa Spojené štáty po neúspešných pokusoch dotlačiť ostatné štáty na svoju stranu, rozhodli opustiť Bezpečnostnú radu OSN či Radu UNESCO.
