Nová šokujúca správa OSN, najkomplexnejšia analýza svojho druhu, odhaľuje zničujúci vplyv človeka na prírodu.
Ľudia napriek svojmu intelektu ničia životne dôležité ekosystémy planéty šokujúcou rýchlosťou, čím spôsobujú nielen vymieranie alarmujúceho počtu iných živočíšnych a rastlinných druhov, ale ohrozujú aj svoju vlastnú existenciu. Bezohľadne hryzieme ruku, ktorá nás živí. Každý, kto venuje pozornosť stave prírody, to dobre vie, no nová správa OSN o stave planéty dáva hrozivé skutočnosti do pozornosti úplne všetkým.
„Príroda degraduje v miere, ktorá je v dejinách ľudstva bezprecedentná a tempo vymierania druhov sa zrýchľuje, spolu s vážnymi dopadmi na ľudí na celom svete,“ začína zhrnutie 1500-stranovej správy Medzivládnej platformy pre vedu a politiku – Biodiverzita a ekosystémové procesy (IPBES).
Správa pozostávajúca z výskumov a analýz stoviek expertov z 50 krajín a založená na 15 000 vedeckých a vládnych zdrojoch je najkomplexnejším zhodnotením stavu planéty svojho druhu. Kým úplné znenie správy bude zverejnené v priebehu tohto roka, zhrnutie jej zistení je aktuálne dostupné a prijaté už 132 krajinami.
„Nevyvrátiteľné dôkazy Globálneho hodnotenia IPBES založené na širokej škále rôznych oblastí poznania, poskytujú naozaj hrozivý obrázok budúcnosti,“ povedal predseda predstavenstva IPBES Sir Robert Watson. „Zdravie ekosystémov, na ktorých závisíme tak ako my, tak aj všetky ostatné druhy sa zhoršuje rýchlejšie, než kedykoľvek predtým. Narúšame samotné základy našich hospodárstiev, živobytia, potravinovej bezpečnosti, zdravia a kvality života a to na celom svete.“
Autori hodnotenia zistili, že približne jeden milión živočíšnych a rastlinných druhov momentálne čelí vyhynutiu, mnohé v priebehu desaťročí, čo je viac než kedykoľvek v ľudských dejinách – a to vďaka vplyvom, ktoré náš druh neustále masívne podporuje. Veľká časť devastácie je spojená s potravinami a energiou, pričom tento trend bol „menej závažný alebo sa úplne vyhýbal oblastiam, v ktorých žijú alebo ktoré spravuje domorodé obyvateľstvo a miestne komunity“.
Kým klimatické zmeny sa dnes môžu zdať ako najnaliehavejší problém ľudstva, autori hodnotenia vytvorili rebríček najdeštruktívnejších vplyvov na planétu a zmena klímy sa dostala až na tretie miesto. Toto je päť priamych hnacích síl zmien v prírode, s najväčším relatívnym globálnym vplyvom:
1, zmeny spôsobené intenzívnym využívaním pôdy a mora;
2, cielené využívanie iných organizmov;
3, zmena klímy;
4, znečistenie;
5, invazívne cudzie druhy.
V hodnotení je množstvo tvrdých štatistík, ktoré poukazujú na alarmujúci stav a negatívne trendy týkajúce sa životného prostredia. Tu sú niektoré z nich:
- 105% nárast globálnej ľudskej populácie od roku 1970, 100% nárast mestských oblastí od roku 1992
- Asi 75% pevniny a približne 66% morského prostredia bolo “vážne zmenených” ľudskou činnosťou.
- 33% pevniny a takmer 75% sladkovodných povrchov v súčasnosti pripadá výlučne na rastlinnú a živočíšnu výrobu.
- 30% globálnej produkcie plodín pochádza z malých fariem (menej než 2 ha).
- 300% zvýšenie produkcie potravinárskych plodín od roku 1970.
- 11% svetovej populácie trpí podvýživou.
- 100% nárast emisií skleníkových plynov od roku 1980, pričom priemerná globálna teplota sa zvýšila najmenej o 0,7 stupňa.
- 40% nárast uhlíkovej stopy z cestovného ruchu od roku 2009 do roku 2013.
- Odlesňovanie sa od roku 1980 takmer zdvojnásobilo (45%), čistý úbytok lesných plôch (rozdiel medzi ťažbou a výsadbou) medzi rokmi 1990 – 2015 predstavoval 180 miliónov ha lesa.
- V porovnaní s odhadovanou predindustriálnou úrovňou sa celosvetová lesná plocha zmenšila o 32%.
- 5,6 gigaton sú ročné emisie CO2 zachytené v morských a suchozemských ekosystémoch – čo zodpovedá asi 60% celosvetových emisií z fosílnych palív.
- Každý rok sa celosvetovo vyťaží asi 60 miliárd ton obnoviteľných aj neobnoviteľných zdrojov, čo je od roku 1980 nárast takmer o 100%.
- Degradácia pôdy znížila produktivitu už na 23% celosvetového povrchu Zeme; stratami opeľovačov je každoročne globálne ohrozená úroda vo výške 577 miliárd dolárov
- 100 až 300 miliónov ľudí je vystavených zvýšenému riziku povodní a hurikánov kvôli strate pobrežných biotopov a prirodzenej ochrany.
- Znečistenie plastmi sa od roku 1980 zvýšilo desaťnásobne.
- Do svetových vôd sa ročne vypustí 300 až 400 miliónov ton ťažkých kovov, rozpúšťadiel, toxického bahna a iných odpadov z priemyselných zariadení.
- 50 000 veľkých priehrad (výška nad 15 m)
- Umelé hnojivá presakujúce do pobrežných ekosystémov spôsobujú viac ako 400 oceánskych „mŕtvych zón” o celkovej ploche viac než 245 000 km2, teda viac ako celé Spojené kráľovstvo.
- 33% zásob morských rýb sa loví na neudržateľnej úrovni, priemyselný rybolov pokrýva viac ako 55% oblasť všetkých oceánov, 33% všetkých úlovkov na svete je nezákonných, neohlásených alebo neregulovaných
- 85% mokradí zaniklo celosvetovo do roku 2000, strata mokradí je v súčasnosti 3-krát rýchlejšia ako strata lesov.
- Viac ako 1000 environmentálnych aktivistov a novinárov bolo v rokoch 2002 až 2013 zabitých.
Toto sú niektoré štatisticky z hodnotenia, ktoré sa týkajú vymierania druhov:
- Až 1 milión druhov je ohrozených vyhynutím, mnohé z nich už v priebehu desaťročí
- 500 000 z odhadovaných 5,9 milióna pozemských druhov na svete už nemá dostatočný biotop pre dlhodobé prežitie.
- Vyhynutím je ohrozených 40% druhov obojživelníkov.
- Takmer 33% koralových útesov, žralokov a príbuzných žralokov a 33% všetkých morských cicavcov stojí pred vyhynutím.
- Od 70. rokov 19. storočia sme prišli o polovicu živých korálových útesov.
- 25% druhov suchozemských, sladkovodných a morských stavovcov, bezstavovcov a rastlín, ktoré boli podrobne preskúmané, je ohrozených vyhynutím.
- Najmenej 680 druhov stavovcov bolo od 16. storočia ľudskou činnosťou vyhubených.
- Odhaduje sa, že vyhynutím je ohrozených 10% všetkých druhov hmyzu.
- Počet pôvodných druhov vo väčšine pozemských biotopov klesol najmenej o 20% od roku 1900.
- Do roku 2016 vyhynulo už 560 domestikovaných plemien cicavcov, pričom najmenej tisíc ďalších je ohrozených.
- Klimatickými zmenami bolo negatívne ovplyvnených už 47% suchozemských cicavcov a 23% ohrozených vtákov.
„Biodiverzita a prírodné zdroje sú našim spoločným dedičstvom a tou najdôležitejšou “záchrannou sieťou” pre ľudstvo, no táto záchranná sieť je natiahnutá takmer na prasknutie,“ myslí si profesorka Sandra Díazová, ktorá spolupredsedala hodnoteniu.
Jediná vec, ktorá nás môže spasiť je to, že ešte nie je úplne neskoro. Správa OSN pomenúva globálne ciele a politické scenáre, ktoré dokážu napraviť kurz, ktorý nám momentálne úplne uniká, tým správnym smerom. Ak budeme konať okamžite, možno sa nebudeme musieť zapísať do histórie ako ten najhorší druh v histórii tejto planéty, a tento titul môžeme kľudne prenechať komárom či kliešťom.
Od roku 1980 do roku 2000 sme stratili 100 miliónov hektárov tropického lesa, čo bolo spôsobené najmä chovom dobytka v Latinskej Amerike (približne 42 miliónov hektárov) a plantážami v juhovýchodnej Ázii (približne 7,5 milióna hektárov, z ktorých 80% je určených na produkciu palmového oleja).
Na osobnej úrovni môžeme teda urobiť aspoň to, že si budeme strážiť spotrebu mäsa z priemyselného chovu (vrátane komerčného rybolovu) a spotrebu palmového oleja, používaného masívne v potravinách, kozmetike, čistiacich prostriedkoch a palivách. Najväčšou hnacou silou negatívneho vplyvu na planétu je totiž práve intenzívne využívanie pôdy a morí. Zodpovedné spotrebiteľské správanie však znamená nielen podporu lokálnych výrokov, výrobkov z ekologického poľnohospodárstva či recykláciu odpadu, ale hlavne znižovanie spotreby.
Vzdať sa konzumácie burgerov a separovanie odpadu však nebude na zvrátenie rozbehnutých negatívnych procesov stačiť, tie najzásadnejšie a systémové rozhodnutia a zmeny politík musia prísť zhora. Dôležitou vecou, ktorú môžeme preto urobiť, je voľba takých lídrov, ktorí budú pracovať na týchto globálnych cieľoch a nie proti nim, v záujme krátkodobých ziskov.
„Správa nám tiež hovorí, že ešte nie je neskoro na to, aby sme to zvrátili, ale len vtedy, ak začneme ihneď a to na každej úrovni, od tej lokálnej až po globálnu,“ povedal Watson. „Prostredníctvom “transformatívnej zmeny” môže byť príroda ešte stále zachránená, obnovená a využívaná trvalo udržateľným spôsobom – to je tiež kľúčové pre naplnenie väčšiny ostatných globálnych cieľov. Transformačnou zmenou rozumieme zásadnú reorganizáciu celého systému v rámci technologických, hospodárskych a sociálnych faktorov, zahŕňajúc paradigmy, ciele a hodnoty.“
Otázkou, na ktorú zostáva odpovedať, je: Sme už na takúto zmenu pripravení?
