Štvrtkové zostrelenie amerického dronu iránskou raketou zem-vzduch nad Hormuzským prielivom prináša vyhliadky na vojenskú konfrontáciu medzi Iránom a USA, či už obmedzenou alebo intenzívnejšou, viac než kedykoľvek predtým.
Prezident Donald Trump sa zrejme pokúšal cúvnuť od priamej konfrontácie tým, že incident označil za „veľkú chybu“ a naznačil, že mohol byť neúmyselný. To sa stalo potom, čo ceny ropy na svetových trhoch stúpli o šesť dolárov v priebehu niekoľkých minút a podnietil Teherán uviesť svoje ozbrojené sily do maximálnej pohotovosti.
Ak ale Iránci urobili “veľkú chybu” tým, že zostrelili špionážne lietadlo, Američania urobili ešte väčšiu chybu tým, že ho nasadili do takej nestabilnej oblasti – počas vyhrotenej situácii po sérii útokov na tankery a infraštruktúru spojencov USA – bez toho, aby očakávali iránsku reakciu. Bezprostrednou reakciou veliteľa Revolučnej gardy Hoseina Soleimanyho bol sľub odolať akýmkoľvek provokatívnym narušeniam suverénnych hraníc Iránu z akéhokoľvek smeru a prísľub, že existujú aj iné, tvrdšie prostriedky odplaty, ktoré by sa mohli v budúcnosti využiť.
Americkí velitelia si zjavne mysleli, že Iránci, ktorí trvajú na tom, že dron bol zostrelený v ich vzdušnom priestore, by sa reakcie na provokáciu zdráhali, rovnako ako sa vyhýbajú odvetným opatreniam proti opakovaným izraelským útokom na svoje sily v Sýrii. Možno, že dron bol poslaný na to, aby iránsku odpoveď otestoval. Alebo to bola úmyselná provokácia a Američania chceli, aby bol zostrelený a aby poskytol zámienku na vojnu. Toto všetko sú možnosti.
V každom prípade existuje veľký rozdiel v očiach Teheránu medzi porušením zvrchovaného iránskeho vzdušného priestoru nad provinciou Hormozgan a zasiahnutím iránskych cieľov v Homse, Hame alebo Latakii, kde Sýria je suverénnou mocnosťou a iránske sily zohrávajú iba druhoradú záložnú úlohu. Ide o záležitosť priorít.
Je jasné, že rozhodnutie zostreliť dron nebolo impulzívne, ale bolo v súlade s politickým rozhodnutím prijatým niekoľko mesiacov dozadu, vojensky odolať násilnému narušeniu iránskeho územia, vôd alebo vzdušného priestoru, či už zo strany Izraela alebo Spojených Štátov. Inými slovami, prst bol na spúšti v očakávaní prípadného vpádu.
Ako sa mohlo očakávať, Trump neberie toto poníženie na ľahkú váhu a nariadi tvrdú odplatu. “Dozviete sa to” odpovedal novinárom vo štvrtok na otázku, ako bude reagovať na zostrelenie dronu. Odplata USA by mohla mať podobu leteckých alebo raketových útokov na vybrané iránske vojenské alebo námorné ciele. Dôležitejšou otázkou však je, ako by Teherán reagoval na oplátku. Vstrebal by úder a zapojil by sa do medzinárodného úsilia o deeskaláciu situácie alebo by udrel naspäť ešte silnejšie, napríklad zameraním sa na americké vojnové lode alebo základne v Perzskom zálive?
Možno len špekulovať, ale z nedávnych udalostí je zrejmé, že iránske vedenie nemá v úmysle sa vzdávať. Je nepravdepodobné, že Teherán ustúpi pokiaľ sprostredkovatelia neoznámia prísľub USA na zrušenie sankcií a opätovné zaviazanie sa k jadrovej dohode, ktorá sa zdá byť v súčasnej atmosfére príliš vzdialená.
Americkí spojenci – Izrael a štáty Perzského zálivu využili Trumpovu hlúposť, aby sa ho pokúsili vtiahnuť do vojny proti Iránu v ich mene. Iránci sa na neho snažia pôsobiť, že takáto vojna by pre USA znamenala ohromné výdavky a iránski spojenci, ako vodca Hizballáhu Hassan Nasralláh zase varujú, že takáto vojna by sa neobmedzila iba na Irán, ale rozhorela by regionálny konflikt.
Hoci k priamemu americkému odvetnému útoku ešte nedošlo, Iránci nebudú len tak sedieť a čakať, kým zomrú od hladu kvôli Trumpovmu embargo a zastaveniu vývozu ropy. To je ďalšia vec, ktorú prezident USA nechápe. A nikdy to nepochopí, kým neuvidí rozsah iránskej odplaty namierenej voči americkým ozbrojeným silám, lodiam a základniam a mestám, letiskám a elektrárňam amerických spojencov.
Preklad originálneho článku: Úmyslená “veľká chyba” Iránu, od Abdel Bari Atwan
