„V období keď nám hovoria, že niet dostatok peňazí, republikáni a korporátni demokrati očividne našli zdroje, aby zafinancovali 1.1 biliónový program bojových lietadiel alebo 1.7 biliónový program modernizácie nukleárnych zbraní.“
Kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortez má pravdu – a kým jej oponenti kontinuálne odmietajú požiadavky na univerzálnu zdravotnú starostlivosť alebo bezplatné školstvo označujúc ich za nereálne a odtrhnuté od ekonomickej reality, sú podivne ticho keď ide o tú najextrémnejšiu formu nehospodárnych výdavkov.
Americkí daňoví poplatníci doteraz utopili 5.6 biliónov dolárov vo „vojne s terorizmom“ s takmer s nulovým výsledkom a koncom v nedohľadne. Súčasné armádne výdavky sú vyššie než kedykoľvek od 2.svetovej vojny. Väčšina v oboch politických táboroch je vinná zo zanedbávania domácich potrieb na úkor financovania vojen, ktoré nemali nikdy začať.
Keď Donald Trump káral spojencov NATO, že nevykladajú dostatok peňazí na zbrojenie, neúmyselne zdôraznil aké vysoké v skutočnosti americké armádne výdavky sú. Ak by Spojené štáty znížili rozpočet na zbrojenie na 2% HDP, tak ako Trump požaduje od krajín NATO, ušetrili by sme 3 bilióny dolárov počas nadchádzajúcej dekády, pripomenul Jeff Stein z Washington Post.
Ocasio-Cortez dobre chápe, že nikdy nekončiaca vojna, podľa jej slov – „poškodzuje legitimitu Ameriky ako sily dobra, vytvára nové generácie potencionálnych teroristov a narúša americkú prosperitu“. Existuje priama súvislosť medzi tvrdením, že si Amerika nemôže dovoliť niečo také ako je zdravotná starostlivosť pre všetkých – napriek obdobným systémom existujúcim naprieč vyspelým svetom – a nebezpečnou závislosťou na vojenských intervenciách po celom svete.
Väčšina Američanov si je vedomých, že v Iraku či Afganistane ešte stále nezavládol mier, ale pravdepodobne nemajú ani tušenia, že v súčasnosti máme bojové jednotky nasadené v 15 krajinách, alebo že naša armáda vedie bojový výcvik v 58 krajinách, teda v tretine všetkých krajín sveta. A to ide len o tzv. „protiteroristické“ jednotky, nehovoriac už ani o konvenčných silách trvalo umiestnených v Európe, Kórei a inde už desiatky rokov.
Mohli by sme si občas spomenúť, že máme stále tisíce vojakov v Afganistane, kde sme už takmer 17 rokov. Sedemnásť rokov! No väčšiu globálnu stopu majú bitky, ktoré vedieme a o ktorých takmer nikto netuší, ako bol aj prípad úmrtia štyroch Američanov pri bojoch v Nigérii minulú jeseň, ktorý prekvapil aj samotných senátorov, ktorí ani netušili o americkej vojenskej prítomnosti v tejto krajine.
Ľudská daň je ďaleko za hranicou toho, čo môže byť vyjadrené v dolároch. Viac ako 6800 Američanov zomrelo v prebiehajúcich vojnách v Iraku, Afganistane a okolitých krajinách. Jeden z desiatich dospelých Američanov je veterán a 3 zo 4 z nich, čiže 16 miliónov dospelých, slúžilo počas vojny v aktívnej službe. U veteránov je dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že zomrú na následky predávkovanie než ostatní a taktiež sa častejšie stávajú bezdomovcami.
Ale to nie je žiadna novinka: Vojna je pre Ameriku spôsobom života. Keď sa pozriete len na tie najvýznamnejšie armádne nasadenia, 37 z posledných 78 rokov boli Spojené štáty zaangažované vo vojne. Čas trávený vojnou je takmer totožný s časom mieru, a aj to len v prípade, ak obdobie jadrových pretekov počas Studenej vojny považujeme za „mier“.
Takže, stojí to všetko za to? Ak nie, čo s tým môžeme urobiť?
