Roky ekonomickej izolácie a hromadenie finančných rezerv doviedli Rusko k tomu, aby sa vyhlo panike z koronavírusu a zostalo ekonomicky stabilné, píšu americké noviny The New York Times (NYT).
Pred šiestimi rokmi Spojené štáty a Európska únia zabuchli dvere pôžičkám západných bánk pre ruské spoločnosti a odrezali ruský ropný priemysel a bankovníctvo od financií. Prísne opatrenia a ďalšie, ktoré nasledovali, mali za cieľ potrestať Rusko za vojenské zásahy na Ukrajine a v Sýrii, ako aj za zasahovanie do amerických volieb v roku 2016 na pomoc Donaldovi J. Trumpovi.
Paradoxne však tieto sankcie a politika, ktorú Rusko prijalo ako protireakciu, pripravili Kremeľ na to, čo nastalo minulý mesiac: všeobecné narušenie svetovej ekonomiky z dôvodu pandémie koronavírusu, ako aj ropnú cenovú vojnu, ktorá viedla k poklesu cien ropy a výnosov, na ktoré Rusko sa spolieha pri podpore sociálnych výdavkov.
Rusko nie je ani zďaleka outsiderom a vstupuje do krízy s nahromadenými finančnými rezervami, jeho veľké spoločnosti sú takmer bez dlhov a je plne sebestačné v poľnohospodárstve. Po tom, čo Rusko zasiahli sankcie, sa vláda prezidenta Vladimíra V. Putina a ruské spoločnosti prispôsobili izolácii a boli prakticky nútené pripraviť sa na hospodársku krízu, ako je tá, ktorá dnes postihuje globálnu ekonomiku.
“Rusko bude na tom o niečo lepšie ako ostatné krajiny kvôli svojim skúsenostiam, kvôli sankciám a svojim rezervám,” uviedol Vladimir V. Tikhomirov, hlavný ekonóm BCS Global Markets, s odkazom na zhruba 600 miliárd dolárov v zlate a tvrdej mene, teda rezervách, ktoré krajina nazhromaždila.
Rusko dostalo tvrdú ranu z pádu cien ropy, keď v posledných týždňoch stratila národná mena rubeľ, okolo 20 percent svojej hodnoty. Ropa a zemný plyn predstavujú asi 60 percent celého ruského exportu.
Je ešte príliš skoro predpovedať, ako sa rozšíria ohniská vírusu a ako budú rôzne vlády reagovať. Vzhľadom na stav ruského zanedbaného a nedostatočne financovaného systému zdravotnej starostlivosti by mohlo byť prepuknutie koronavírusu katastrofické. S pevným dohľadom štátu nad médiami majú mnohí podozrenie, že by Kremeľ mohol skrývať celý rozsah problému alebo mieru pripravenosti štátu.
Napriek tomu sú niektoré krajiny, medzi nimi aj Rusko, v lepšej pozícii než iné. V prípade Ruska to priamo súvisí so západnými sankciami.
Zoberme si napríklad sankcie za rok 2014 obmedzujúce pôžičky zo západných finančných inštitúcií na maximálne tri mesiace. Ruské spoločnosti reagovali splácaním svojho dlhu, takže celkový zahraničný vládny a podnikateľský dlh v Rusku klesol na začiatku tohto roka na 455 miliárd dolárov oproti 713 miliardám v roku 2014. Naopak, západné spoločnosti využívali nízke úrokové sadzby a za posledné desaťročiepre navýšili dlh o bilióny dolárov.
“Rusko za posledných šesť rokov žije v nepriateľskom zahraničnom prostredí z dôvodu sankcií,” uviedol Tikhomirov. Keď hrozba vírusu pominie, „je možné, že v Rusku veci ožijú rýchlejšie než v iných krajinách, pretože nebude existovať negatívny dopad na dlh.“
NYT sumarizujú ruské vládne opatrenia pre zamedzenie šírenia koronavírusu, pričom konštatujú, že Rusko má k dispozícii 55 000 nemocničných postelí na liečbu pacientov s koronavírusom a 40 000 ventilátorov, ktoré sú rozhodujúce pri liečbe chorých pacientov. K 4. aprílu má Rusko potvrdených 4731 prípadov ochorenia Covid-19 a 43 úmrtí.
Opatrenia na zastavenie šírenia vírusu však s najväčšou pravdepodobnosťou zastavia ruskú ekonomiku, rovnako ako aj inde, pretože spoločnosti posielajú svojich zamestnancov domov, pokračujú NYT v ekonomickej predpovedi. V tom momente budú ruské rezervy tvrdej meny len malou pomocou. Rezervy však vstúpia do hry počas oživenia ekonomiky, keďže Rusko na to, aby mohlo stimulovať hospodárstvo, nebude musieť súťažiť o financovanie z kapitálových trhov.
Ekonómovia roky kritizovali ruskú hospodársku politiku ako príliš konzervatívnu a zdôrazňujúcu úspory nad výdavkami. Zdalo sa, že tento spôsob odráža hlboko zakorenené ruské presvedčenie, že bez ohľadu na to, aké zlé sú veci dnes, vždy sa môžu ešte zhoršiť. Táto politika sa teraz javí ako opodstatnená, hlavne vzhľadom na to, že krajina sa pre väčšinu svojich príjmov v tvrdej mene spolieha na ťažbu prírodných zdrojov.
„Rusko je pripravenejšie ako kedykoľvek predtým vo svojej histórii,“ uviedol Vladimir Osakovsky, hlavný ruský ekonóm Bank of America, ktorý poukázal na hospodársky dopad šírenia vírusu.
Rusko vybudovalo tieto rezervy počas sankčného obdobia tak, že do svojho rozpočtu zapísalo umelo nízky odhad globálnej ceny ropy. Všetka daň zo zisku nad túto úroveň prešla do národnej banky. Táto politika vyhladovala ekonomiku investícií – hrubý domáci produkt vzrástol minulý rok na 1,3 percenta – ale Rusko sa dostalo do stabilnej pozície, ktorou vstupuje do krízy spôsobenej koronavírusom.
Ruský poľnohospodársky sektor tiež ťaží zo zmien zavedených po sankciách na dovoz potravín. Predtým, ako sa európske poľnohospodárske výrobky stali obeťou sankčnej vojny, bola napríklad Koza Nostra, malá spoločnosť vyrábajúca gurmánsky syr, sotva životaschopným rodinným podnikom. Po sankciách, ktoré prerušili dovoz francúzskeho syra, však spoločnosť v nasledujúcich rokoch zdvojnásobila a potom strojnásobila svoju produkciu.
“Bol to správny prístup,” myslí si generálny riaditeľ Aleksandr Asatryan o kroku Kremľa zameraného na podporu ruského poľnohospodárstva v reakcii na sankcie, ktoré boli užitočnou izoláciu voči dnešným narušeniam obchodu.
Od roku 2014 sa podiel dovážaných potravín na ruskom trhu znížil z približne 25 percent na dnešných približne 10 percent. Rusko je sebestačné vo väčšine surovín, okrem iného aj čerstvého ovocia a zeleniny. Tento posun umožňuje vláde okrem zabezpečenia potravín, vyhradiť tvrdú menu na prípadnú obnovu a nie vynakladať prostriedky na podporu rubľa, aby dovážané potraviny zostali cenovo dostupné.
“Aj v prípade zlého scenára môže Rusko prežiť tento šok lepšie než mnoho iných ekonomík,” uviedla Sofya Donets, ekonómka investičnej banky Renaissance v Moskve, ktorá sa po povinnej karanténe vrátila do práce, uzatvárajú NYT.
