Nech už máte názor na amerického prezidenta Donalda Trumpa akýkoľvek, tu je niekoľko neúprosných faktov, ktoré sú spojené s jeho štvorročným úradovaním a ktoré súvisia s medzinárodnou bezpečnosťou, stabilitou, spoluprácou a dodržiavaním fundamentálnych medzinárodných právnych noriem.
– v roku 2019 vypovedali Spojené štáty bilaterálnu bezpečnostnú zmluvu s Moskvou o kontrole rakiet krátkeho a stredného doletu (INF) z roku 1987, ktorá výrazne obmedzovala jadrové arzenály oboch krajín
– v novembri 2020 USA odstúpili od Zmluvy o otvorenom nebi, ktorá bola podpísaná krátko po skončení studenej vojny v roku 1992 v Helsinkách a jej členmi je vyše 30 krajín
– Spojené štáty v roku 2018 vystúpili z Rady OSN pre ľudské práva
– v roku 2019 Spojené štáty vystúpili spolu s Izraelom z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO)
– v roku 2020 USA vystúpili z Medzinárodnej zdravotníckej organizácie (WHO)
– Spojené štáty ako prvá krajina odstúpili od Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, nakoľko bola podľa Trumpa k USA “nespravodlivá”
– USA odstúpili od medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom a obnovili tvrdé sankcie voči islamskej republiky, napriek tomu, že Irán neporušil žiadne záväzky a obohacovanie uránu dôsledne monitorujú medzinárodní pozorovatelia
– Trump nariadil zavraždenie iránskeho generála Sulejmáního pri jeho návšteve Iraku, čo takmer vyvolalo otvorený vojenský konflikt (nepredstaviteľných rozmerov a dôsledkov) medzi USA a Iránom … Irán reagoval ostreľovaním americkej vojenskej základne v Iraku, pričom podobné sporadické útoky zo strany šiítskych milícií na americké základne prebiehajú dodnes a situácia v Iraku sa zásadne zhoršila
– vzhľadom na tento bezprecedentný útok iracký parlament schválil odsun zahraničných vojenských síl z územia Iraku, čo ale Spojené štáty neakceptovali a naďalej pokračujú v “demokratickej” okupácii tejto krajiny
– Trump vystríhal Irán pred odvetou za zavraždenie generála Sulejmáního a varoval, že v prípade útoku odpovie “veľmi tvrdo a rýchlo” a zasiahne 52 “dôležitých miest pre Irán a iránsku kultúru”, čo by bolo priamým porušením Haagskeho dohovoru z roku 1954, ktorý vyžaduje „zdržať sa akejkoľvek akcie nepriateľstva“ namierenej proti kultúrnemu dedičstvu
– Donald Trump sa priznal, že v roku 2017 zvažoval zavraždenie sýrskeho prezidenta Bašára Assada
– Trump v roku 2019 udelil milosť trom príslušníkom armády, ktorí boli odsúdení a súdení za vojnové zločiny spáchané v Afganistane a na Vianoce 2020 omilostil ďalších štyroch žoldnierov Blackwaters, ktorí boli odsúdení za vojnové zločiny v Iraku. Udeliť prezidentský pardon whistleblowerovi Edwardovi Snowdenovi či Julianovi Assangeovi však odmietol
– Trump výrazne “posmelil” pokračujúci izraelský apartheid kontroverzným rozhodnutím premiestniť veľvyslanectvo USA do Jeruzalema, ako aj legitimizáciou (opäť v rozpore s medzinárodným právom) okupácie sýrskych Golanských výšin Izraelom a taktiež podporou Netanjahuovych plánov na anexiu palestínskych území na Západnom brehu
– Donald Trump sa vyhrážal odchodom USA z NATO, ak členské štáty nezačnú vynakladať viac peňazí na obranu – aspoň 2% HDP, navrhol dokonca, aby členské krajiny rovnako ako USA investovali do obrany 4% svojho HDP … ako vieme, viaceré krajiny vrátane Slovenska na túto taktiku vydierania skočili
– Trump vetoval každý zákon kongresu, ktorý mal ukončiť americkú vojenskú podporu Saudskej Arábii, ktorá spolu s ďalšími krajinami vedie genocídnu vojnu v Jemene, ktorú OSN považuje za najhoršiu humanitárnu katastrofu 21.storočia a kde na dôsledky vojny umiera každých 10 minút jedno dieťa pod 5 rokov
– USA kryli a podporovali vojenský prevrat v Bolívii, na základe vykonštruovaných falošných obvinení (ako preukázali aj vedci z americkej MIT) z falšovania volebných výsledkov, na základe čoho musel legitímne zvolený prezident Evo Morales opustiť krajinu a moc prevzali ultrapravicové konzervatívne sily, ktoré pomocou represívnych zložiek krvavo potláčali demonštrácie obyvateľstva
– USA sa pokúsili politicky i silou neúspešne zvrhnúť i venezuelského prezidenta Nicolasa Madura a skrz ekonomickú blokádu a sankcie ešte viac zhoršiť hospodársku situáciu krajiny a jej obyvateľov
– Spojené štáty uvalili bezprecedentné balíky sankcií na “neposlušné” krajiny ako Irán, Venezuelu, Sýriu či Kubu, pokračovali v kole sankcií voči Rusku a naštartoval daňovú vojnu s Čínou a ekonomicky vydierali aj ďalšie krajiny
– USA uvalili vôbec najtvrdšie ekonomické sankcie (tzv. Ceasar act) na vojnou zničenú Sýriu, ktorými znemožnili akýkoľvek obchod, export i import základných komodít a uvrhli obyvateľstvo Sýrie ešte do väčšej biedy a dôsledne tak blokujú snahy o povojnovú obnovu krajiny, ktorá je spojencom Ruska a Iránu
– Trump nariadil (spolu s Francúzskom a Veľkou Britániou) bombardovanie Sýrie na základe nepodložených správ o chemických útokoch na civilné obyvateľstvo, ktoré – ako sa ukázalo – vykonštruovali tzv. Biele helmy koordinujúce svoju propagandistickú činnosť s teroristami
– americká armáda sa pri (ďalšej) tureckej invázii do severnej Sýrie na čele so sýrskymi radikálmi stiahla do Iraku a otvorila tak priestor pre ďalšie krviprelievanie a exodus arabského, kurdského a kresťanského obyvateľstva, na to, aby sa neskôr opäť vrátila a okupovala sýrske ropné polia, pričom 16 mil. Sýrčanov na vládnych územiach čelí nedostatku pohonných hmôt
– Trump nechal po prvýkrát v histórii zhodiť “Matku všetkých bômb” – najničivejšiu nenukleárnu bombu na svete
– Trump zahanbil v bombardovaní svojich predchodcov Busha aj Obamu a len za prvý rok v jeho funkcii, americká armáda zhodila priemerne 121 bômb denne, čo je spolu 44 096 bômb za jediný rok, čo v preklade znamená, že v rozličných kútoch sveta spadla každých 12 minút jedna americká bomba
– USA vykonali v Somálsku len za rok 2020 viac leteckých útokov, než za 16-ročné vládnutie Busha a Obamu
– v roku 2019 zhodili Američania v Afganistane rekordných 7,423 bômb – najviac za posledných 14 rokov vojenskej okupácie
– prezident Trump navrhol vo svojom rozpočte pre rok 2021 zníženie zahraničnej pomoci USA o 21% a zároveň navýšenie finančných prostriedkov na boj proti “rozvíjajúcim sa ekonomickým hrozbám” zo strany Číny a Ruska
– Trumpova administratíva opakovane navrhovala rekordné vojenské rozpočty (pre rok 2020 to bolo napr. 750 miliárd), pre tento rok Senát schválil závratných 740 miliárd dolárov (čo je viac než nasledujúcich 10 krajín v rebríčku dokopy), celkové výdaje na armádu, zbrojenie, spravodajské služby, jadrový arzenál, vnútornú bezpečnosť atď dosahujú ročne asi 1.25 bilióna dolárov
Napriek svojej predvolebnej rétorike a kritike svojich predchodcov ako “vojnových šialencov”, Trump spoľahlivo pokračoval v dlhodobej americkej politike podkopávania medzinárodného práva a bezpečnosti, a hoci si nepridal na konto svoju vlastnú – novú vojnu, pokračoval vo vojenských okupáciách, bombardovaní, podpore prevratov a ekonomickom tlaku genocídneho charakteru.
Aj vzhľadom na túto skúsenosť, nejednoznačné rozdiely medzi republikánmi a demokratmi a jasný nesúlad medzi sľubmi a reálnymi činmi najvyšších predstaviteľov USA, by sme (opäť) nemali nadobudnúť falošnú nádej či predstavu, že nová administratíva pod vedením Joe Bidena bude znamenať zásadnú zmenu v nastavenej imperiálnej stratégii udržiavania a presadzovania moci a vplyvu vo svete “všetkými dostupnými prostriedkami”.
