Po necelom mesiaci a pol po spustení operácie Basalt sa Sýrskej arabskej armáde s podporou spojencov podarilo úplne oslobodiť provinciu Dará od islamistických teroristických skupín (vrátane Islamského štátu a al-Káidy) a rebelov, a tak získať pod úplnú kontrolu celú južnú pohraničnú oblasť s Jordánskom a Izraelom okupovanými Golanmi. Sýrska armáda tak dovŕšila významné víťazstvo v kolíske tzv. revolúcie a to symbolicky v deň osláv svojho vzniku (1.8.1945). Pri tejto príležitosti prinášame preklad článku z roku 2016 od výskumníka a analytika Kamala Alama, ktorý sa venuje vojenskej histórii arabských krajín.
V roku 2012 povedal vtedajší turecký premiér Recep Tayyip Erdoğan, že už za niekoľko týždňov sa bude modliť v mešite Umayyad v Damasku, nakoľko Asada čakal nevyhnutný pád. Podobne sa vyjadril aj najviac vyznamenaný izraelský vojak, bývalý minister obrany Ehud Barak, keď predpovedal, že Asad a jeho vojská budú zvrhnuté počas niekoľkých týždňov. To bolo na začiatku roka 2012, keď ešte neboli v teréne nasadení žiadni iránski vojaci ani ruské lietadlá na oblohe.
Keď ďalšie kolo ženevských mierových rozhovorov skončilo neúspechom a svet si kládol otázku, čo ďalej so Sýriou, nastal čas zaoberať sa upozorneniami Henryho Kissingera a Zbignewa Brzezinského. Kissinger a Brzezinski, najskúsenejší a najvplyvnejší politickí činitelia USA na Blízkom východe od druhej svetovej vojny, sa postavili proti všeobecnému názoru so stanoviskom, že prezident Bašár al-Asad má viac podpory než všetky opozičné skupiny dokopy.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Saudovia a Katar s plnou podporou USA sa pokúsili podplatiť osoby z najbližších Asadovych kruhov, aby prebehli k opozícii. Všetky dôležité profesionálne vojenské kádre Sýrskej arabskej armády však zostali lojálne vláde.
Sýrsku arabskú armádu tvorili väčšinou odvedenci a len zhruba 80-tisíc profesionálov. Na začiatku vojny sa vyvinulo veľa snahy, aby na druhú stranu prebehli tisíce dôstojníkov, no išlo len o bezvýznamných brancov, ktorí v prvom rade nikdy nechceli byť v armáde, a takisto by urobili všetko, aby unikli v čase mieru brannej povinnosti. Medzičasom však zostávali profesionálne rady stále veľmi silné a nábožensky pluralitné. Keď sýrska opozícia hovorí o budúcej pluralitnej Sýrii, nie je schopná si uvedomiť, že aj keď môžu byť teoreticky pluralitní v Ženeve, vo Washingtone a vo Viedni, ich zástupcovia na zemi sú spojení s najradikálnejšími teroristickými skupinami, aké Blízky východ kedy poznal.
Sýrska arabská armáda sama odolávala viac než päť rokov. Jej počty mohli byť vyčerpané, tak ako je to bežné pre akúkoľvek inú armádu v čase vojny, no bližší pohľad na jej rady odhaľuje, že vojenské jadro, možno pre mnohých nečakane, je sunnitské. Súčasný minister obrany Fahd al-Freij je jedným z najviac vyznamenaných dôstojníkov v sýrskej vojenskej histórii a pochádza zo sunnitského srdca Hamy. Dvaja najsilnejší šéfovia rozviedky, Ali Mamlouk a Mohammad Dib Zaitoun, ktorí zostali verní sýrskej vláde – sú obaja Sunniti z vplyvných rodín. Dnes už mŕtvy, obávaný muž sýrskej rozviedky Rustom Ghazaleh, ktorý vládol Libanonu železnou päsťou, bol Sunnita a veliteľ vyšetrovacej pobočky politického predstavenstva Mahmúd al-Khattib pochádza zo starého damašského sunnitského rodu. Generálmajor Ramadan Mahmúd Ramadan, veliteľ 35. pluku špeciálnych síl, ktorého úlohou je ochrana západného Damašku, je ďalší vysokopostavený Sunnita, ako aj brigádny generál Jihad Mohamed Sultan, veliteľ 65. brigády pre obranu Latakie.
História sýrskej armády, ktorú vystaval Hafez al-Asad je dnes veľmi poučná. Ako prezident, priviedol starší Asad seniorských členov sýrskych vzdušných síl do vojenského velenia. Naji Jamil (ďalší Sunnita) slúžil ako veliteľ leteckých síl v rokoch 1970 až 1978 a bol povýšený do výboru Generálneho štábu, ktorý dohliadal na obranu na irackej hranici. Ďalším veliteľom leteckých síl bol Mohamed al-Khuli, ktorý až do roku 1993 udržoval logistické väzby medzi Damaskom a Libanonom. Ostatní prominentní dôstojníci nad hodnosť plukovníka gen.štábu v armáde a na pozíciách civilnej obrany pozícii boli po roku 2000 Sunniti, vrátane Rustoma Ghazaleha, Hazema al Khadra a Deeba Zaytouna. Od roku 1973 mal strategický tankový prápor 17. pancierovej brigády, situovaný v blízkosti al-Kiswah pri Damasku, v svojich radoch Alávitov pod velením sunnitských dôstojníkov. Takisto dvaja najviac vyznamenaní dôstojníci, ktorí sa stali veliteľmi Generálneho štábu pod Bašárom al-Asadom, boli Sunnitovia: Hassan Turkmani a Hikmat Shehabi.
Od 70-tych do 90-tych rokov mala Sýrská arabská armáda mandát stabilizovať Libanon. V priebehu týchto rokov pracovala na porážke izraelských ozbrojených síl (IDF) i amerického námorníctva podporou rôznych diverzných skupín v Libanone. V post-Saddámovom Iraku nedokázali Američania nikdy pochopiť, ktoré časti sunnitského i šiítskeho odboja sýrska vojenská rozviedka podporovala, vzhľadom na lstivosť, akou sýrska armáda kontrolovala rôznych irackých agentov už od obdobia libanonskej občianskej vojny.
Sýrska arabská armáda je tiež jedinou arabskou armádou s viacerými kresťanmi, ktorí slúžia ako generáli. Najznámejším z nich bol Daoud Rajha, náčelník štábu gréckokatolíckej armády. Dvaja najvplyvnejší kresťanskí lídri z Libanonu, ktorí sa uchádzali o post prezidenta, Michel Aoun a Suleiman Franjieh, sú tiež spojencami sýrskej arabskej armády a prezidenta Asada. Deir al-Zour je kompletne sunnitské mesto, ktoré tri roky vzdorovalo obkľúčeniu Islamského štátu, a to pod vedením slávneho drúzijského generála Issama Zahreddina (*18.10.2017 zahynul, keď stúpil na podzemnú mínu).
Faktom zostáva: Tzv. “umiernená” sýrska opozícia existuje len v luxusných oblekoch v hotelových loby na Západe. V teréne má len málo vojenskej podpory. Ak chcete vedieť, prečo je Assd stále prezidentom Sýrie, odpoveďou nie je len jednoducho Rusko alebo Irán, ale hlavne skutočnosť, že jeho armáda zostáva húževnatá a pluralistická, predstavujúca Sýriu, v ktorej náboženská príslušnosť nerozhoduje o tom, kto dosiahne vysoké armádne posty. Armáda tiež predstavuje štít voči šíreniu terorizmu, a aj preto niekoľko z najvyšších britských generálov otvorene uznalo, že Sýrska arabská armáda, verná prezidentovi Asadovi, je jedinou silou schopnou poraziť Islamský štát a al-Káidu v Levante.
