Nielen v slovenskej spoločnosti sa šíri vlna odporu voči kvótam imigrantom a utečencom. Lenže neostáva to len pri hneve voči kvótach a byrokratickej arogancii Bruselu. Médiá či už mainstreamové alebo tzv. alternatívne veľmi dopomáhajú k mnohým dezinformáciám, ktoré vyvolávajú strach a nevôľu prijímať cudzincov, o čom vypovedajú aj posledné prieskumy verejnej mienky. Ľudia podliehajú panike a všeobecnej nenávisti voči migrantom, ktorí túžia po lepšom živote a záchrane holého života. Začali sa spisovať petície, na sociálnych sieťach zakladať skupiny proti migrantom a tzv. islamizácii Európy a rôzne skupiny tzv.vlastencov sa spojili a organizujú pochod Bratislavou na vyjadrenie odporu voči prichádzajúcej vlne cudzincov.
Na opačnej strane barikády sa zase mimovládky, aktivisti a tzv. intelektuáli zasadzujú o prijatie bruselských nariadení, spájajú sa v boji za spravodlivosť a spisujú výzvy vláde, aby utečencov a migrantov prijala. Ako odpoveď na spomínanú demonštráciu, vyhlásili jej bojkot v rámci vlastnej demonštrácie a tzv. blokovania. V článkoch a rozhovoroch sa snažia búrať stereotypy a dezinformácie, no súčasťou tejto snahy je až prílišné zjednodušovanie a prehliadanie faktov, nehovoriac už o tom, že sami prispievajú k traumatizácii spoločnosti paranoidnými historkami, ako to dobre vystihol Eduard Chmelár vo svojom poslednom článku.
V sobotu sa teda Bratislava môže tešiť až na dve protestné akcie – STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov! a Spoločne proti nenávisti / Bratislava blokuje, pričom tej prvej na sociálnej sieti sľubuje účasť vyše 12 tisíc ľudí, tej druhej vyše 700. A tak budú mať po dlhom čase zase prácu aj naše poriadkové zložky a možno bude aj nejaká kuca-paca. Každopádne tam každý, už klasicky, pôjde “bojovať” za svoju pravdu a nič len pravdu.
Nuž a medzitým sa v ten istý deň, v tom istom meste, bude konať aj medzinárodná bezpečnostná konferencia GLOBSEC, ktorá bude hostiť naozaj veľmi zaujímavých ľudí a tí budú diskutovať na aktuálne bezpečnostné výzvy, ktorým čelíme. Medzi mnohými poprednými domácimi i zahraničnými politikmi sa však vynímajú mená ako David Cameron, John McCain, George Friedman, Michael Chertoff či Micheil Saakašvili, no i aj ďalšie osobnosti zo štruktúr NATO, OECD a ďalších známych i menej známych inštitútov a organizácií. Priestor dostanú aj novinárske esá, z tých slovenských to bude Štefan Hríb (.týždeň) a Lukáš Fila (Denník N). Svoje si povedia dokonca aj Mikuláš Dzurinda či Ivan Mikloš, ktorí aktuálne pracujú na ekonomickej prosperite Ukrajiny. (celý zoznam hostí)
No a tak ma napadá, prečo Slováci radšej nejdú, spolu a jednotne, privítať niektorých vzácnych hostí, ktorí sa pričinili o situáciu, ktorá sa po dlhej dobe začala dotýkať aj nás, osobne. Túto konferenciu totiž poctia návštevou osoby, ktoré priamo iniciovali a pripravovali vojenské invázie do Iraku, Afganistanu či Líbye, ktorí podporovali a podporujú často radikálne frakcie stojace za devastáciou a rozvratom viacerých blízkovýchodných a afrických zemí, čo naše médiá blahosklonne vykresľovali ako pokrokovú a demokratickú Arabskú jar.
Práve politické a finančné kliky západných mocností, s výdatnou pomocou niektorých blízkovýchodných spojencov spôsobili nielen prudký vzostup radikalizmu, neslobody a podmienok nezlúčiteľných so životom, následnú a zväčšujúcu sa vlnu vojnových utečencov, ale aj pracovných migrantov, pretože vykorisťovanie nerastného či prírodného bohatstva mnohých krajín trvá už od čias koloniálnych a má svoje logické dôsledky. Priame vojenské intervencie, sofistikovaná podpora prevratov a zmien režimov, či dodávky zbraní vybraným skupinám a na druhej strane absolútna a pokrytecká ignorancia brutálnych režimov a ľudského nešťastia v nezaujímavých regiónoch alebo tam, kde sa to kvôli výhodnému spojenectvu nehodí – to je obraz jednania dnešného “vyspelého” sveta.
A tak namiesto toho, aby osoby priamo zodpovedné za tento vývoj začali skladať účty, namiesto toho, aby podporovatelia militantných “riešení” a spriadatelia intríg skutočne pocítili názor verejnosti, my ich nechávame naďalej nepovšimnutých, hoc máme jedinečnú možnosť a ideme sa radšej odbavovať na predhodených čiernych baránkoch, ktorí sú výsledkom i obeťami našej vlastnej arogancie, apatie, hnevu a frustrácie. Riešenie nespočíva v nenávisti voči týmto ľuďom, netkvie ani v kvótach a krátkodobých riešeniach, musíme ho hľadať v pochopení príčin a nachádzať v ich náprave. A medzitým … by sme si mali dobre uvedomiť, kam smerujeme našu pozornosť a energiu.
