Carla Ortiz Oporto pôvodom bolívijská herečka žijúca v Spojených štátoch priniesla v živom vysielaní CNN šokujúce zistenia zo Sýrie, ktoré silne kontrastujú s informáciami, ktoré celosvetovo prinášali mainstreamové médiá o situácii v sýrskom Aleppe.
Carla Ortiz prišla do Sýrie v marci 2016, aby tu natočila dokumentárny film o ženách v sýrskej vojne. Natáčaním dokumentu Hlas Sýrie, ktorý bude pripravený na produkciu pravdepodobne už v marci tohto roku, strávila mladá herečka osem mesiacov v krajine zmietanej krvavým konfliktom. “Vyhrážali sa mi smrťou, ale viem, že Bolívia je so mnou. Viem, že moja krajina ma bude chrániť. Tým, čo som urobila (natáčanie dokumentu) ohrozujem svoju kariéru, ale prvoradá je ľudská a morálna zodpovednosť voči Sýrii”, prezradila o svojich motiváciách herečka.
Počas pôsobenia v Sýrii prešla 38-ročná herečka asi 75% celého územia, stala sa svedkom mnohých tragických osudov, videla skutočný život vo vojnovej zóne, spoločne s civilistami čelila bezprostredne teroristickým útokom a bola dokonca dvakrát unesená.
V Aleppe bola prítomná práve v posledných dňoch oslobodzovania sýrskou armádou a práve v čase mnohých poplašných správ o genocíde a iných údajných vojnových zločinoch. “Nebola tam žiadna masová streľba. Samozrejme tam bolo masové bombardovanie, bolo tam 47 teroristických frakcií plus rebeli plus Slobodná sýrska armáda (FSA) a každý bombardoval každého, práve preto vojna nikdy nie je riešenie.”
V rozhovore sa zmienila aj o tom, ako vyzeral život ľudí vo východnom Aleppe, “Keď ľudia prešli z východu na západ používali len dve slovné spojenia- Boh je veľkorysý a Vďaka Bohu. Hovorili nám ako hladovali, ako boli zbavení vzdelávania, o tom ako keď sa opovážili prejsť na druhú stranu, teroristi sa ich snažili zabiť, ako sú malé dievčatá využívané na tajný džihád – sexuálne zneužívané, je toho skutočne mnoho.”
V posledných fázach oslobodzovania prebiehala aj evakuácia obyvateľstva východného Aleppa a to nielen do západných oblastí ovládaných vládou, ale aj do rebelmi ovládaného Idlibu a ďalších severných provincií, vrátane Turecka. Carla Ortiz videla evakuačné autobusy, ktorým médiá ako aj OSN venovali mimoriadnu pozornosť a je presvedčená, že veľkú časť evakuovaných tvorili v skutočnosti samotní rebeli a teroristi. “Áno, bola som tam asi desať dní počas evakuácie, pozerala som sa na to a ľudia mi hovorili svoje príbehy. Hovoria napríklad “aha, tento chlapík je terorista”. Pre nich je to všetko Daeš (Islamský štát, pozn. prekladateľa), nezaujíma ich či je to rebel, člen FSA, nezaujíma ich to.”
Dokumentaristka vyjadrila taktiež pochybnosť nad podozrivými a nedôveryhodnými “spravodajcami” z Aleppa a spochybnila aj miláčika verejnosti a tureckého prezidenta – tweetujúcu Banu. “Je to nemožné. Bola som tam, nie je tam žiadny internet, špeciálne v Aleppe niet elektriny a 3G má len veľmi málo ľudí. Bola som aj s ľuďmi z OSN a BBC a nikde v prednej línii nie je možné poslať tweet. Mrzí ma, že to poviem, ale bola som v Aleppe a nemyslím si, že ona (Bana) tam bola. Rozumiem, že na tom niečo je, ale chcela by som vidieť, ukážte mi skutočné zábery, ako bola vyvedená z mesta a uverím vám.
Na dotazy moderátorky CNN o možných dôvodoch klamstiev o tweetoch upresnila, ako vyzerala reálna situácia v teroristami ovládanom Aleppe a naznačila aj kto bol autorom šokujúcich správ na sociálnych sieťach a v koho záujme boli zverejňované. “Bolo tam 47 teroristických frakcií, bolo tam veľa atentátov, samú ma dvakrát uniesli, je to strašidelné, no ale je tam tiež veľa rodín a keď urobíte to alebo poviete ono, zabijú vás. Hovoríme o ľuďoch, ktorí iným stínali hlavy, hovoríme o ľuďoch, ktorí sa nechovajú ako my, ich ľudská výbava je iná ako naša. Preto si myslím, že to využívali, veď Bana je len malé dieťa. Pointou je, že hoci teroristi majú deti, tieto deti by mali mať možnosť voľby.”
https://www.youtube.com/watch?v=uoL_Vu5Oqy0
Situácia v Sýrii sa podľa Carly Ortiz zmenila a Spojené štáty musia reflektovať nové výzvy a vôľu samotných Sýrčanov. “Sme predsa najmocnejšou krajinou na svete a moc vytvára skutočnú zmenu. Možno na začiatku sme si mysleli, že ľudia chcú podporu a my sme podporovali rebelov a opozíciu, ale je načase pomôcť a skutočne počúvať hlas Sýrčanov, ktorí hovoria – Ukončime túto vojnu, prosím doprajte nám mier, nechajte nás chodiť do škôl, nechajte naše deti sa vzdelávať.”
Na záver rozhovoru vyzvala aj samotné médiá, aby prispeli k ukončeniu krvavého konfliktu. “Chodila som doslova po ľudských ostatkoch, cítila som mŕtvolný zápach a tieto vojny musia skončiť, pretože ako ľudské bytosti a ženy, ako matky, sestry a špeciálne dcéry chápeme, že naše deti majú možnosť mať na výber a že každé rozhodnutie, ktoré teraz urobíme v mediálnom biznise, či ako reportéri, im musí pomáhať ukončiť túto vojnu.”
Príbehy ťažko skúšaných Sýrčanou sú podľa nej nielen o neuveriteľnej tragédii, ale aj o nádeji a tou najväčšou túžbou je mier. “Nikdy to nepochopíte, kým sa nepozriete do tváre Sýrčanov. Ich odkaz je v skutočnosti o láske, mieri, opustení a znovuvybudovaní ich domov. Mnohý z nás majú pocit bezmocnosti nad situáciou, máme pocit hnevu a zúfalstva, no musíme sa naučiť ako nasmerovať tieto pocity do reálnych činov a musíme pochopiť, že títo ľudia si prechádzajú vskutku brutálnou vojnou vyše šesť rokov a je skutočne na čase, aby sme urobili rozhodnutia ako ľudské bytosti, pochopili a pomohli týmto ľuďom dosiahnuť mier, po ktorom tak túžia.”
