Sýrska arabská armáda (SAA) napreduje v Idlibe aj Aleppe, čo vedie Turecko k priamemu zasahovaniu v Sýrii spolu s militantnými skupinami, ktoré podporuje.
Spisovateľka, analytička a novinárka pre regionálne záležitosti Hend al-Dawy prináša holistický obraz o vývoji na sýrskej scéne.
Hodnotenie pokroku sýrskej arabskej armády
“Arabská sýrska armáda sa v súčasnosti nesnaží oslobodiť mesto Idlib, aby neriskovala životy civilistov, pretože militanti používajú civilistov ako ľudské štíty a taktiež nechce zničiť infraštruktúru. Preto sa pohybuje iba na vidieku Idlibu a Aleppa,” vysvetľuje Dawy.
“Sýrska arabská armáda si kladie za cieľ obkľúčiť mesto Idlib od Marat Al Numan, Sarakibu a Darat Izza, čím zablokuje cestu medzi provinciou Idlib a Afrinom, kadiaľ sa preváža turecká munícia.” Toto je prvý krok k oslobodeniu mesta Idlib, ku ktorému príde neskôr. To viedlo Turecko k priamemu zasahovaniu a nielen prostredníctvom zástupných síl, prvýkrát od roku 2011“, hovorí novinárka pre regionálne záležitosti.
Dawy poukazuje na to, že sýrska armáda má za cieľ ovládnuť diaľnicu M5 medzi Damaškom a Aleppom a diaľnicu M4 medzi Aleppom a Latakiou, ktoré sú spojnicami severu s juhom a západom Sýrie.
„Teraz prebieha priame angažovanie sa Turecka do bojov, no nie priama vojna, pretože NATO môže brániť Turecko len ak bude pod útokom na svojom území, no nie vtedy, keď je atakované na cudzej pôde. Čoskoro príde medzi Tureckom a Ruskom k dohode,“ odhaduje autorka.
Dawy tvrdí, že sýrska arabská armáda vykonáva vôľu politického vedenia získať pod kontrolu celé sýrske územie od všetkých mimovládnych a zahraničných síl.
Pravidelné informácie o situácii v Sýrii nájdete na FB stránke Sýrsky pravodaj
Špekulácie o budúcnosti
„Sýrska arabská armáda bude držať získané územie. Konflikt v Sýrii sa však skončí masívnou vojnou, pretože sýrsky štát chce získať všetky svoje územia od zahraničných vojenských síl, no táto vojna nebude prebiehať medzi Tureckom a Ruskom,“ predpovedá Dawy.
„Turecko bude využité na vyčerpávanie sýrskeho štátu. Americké, francúzske a nemecké sily neodídu. Aby sa stiahli, musia sa uskutočniť tvrdé boje, najmä ak Spojené štáty začnú budúci rok eskaláciu proti Iránu,“ odhaduje autorka.
Turecké ambície v Sýrii
„Militanti dostávali podporu od niekoľkých štátov, a to najmä Turecka a Kataru, ktoré sa zameriavajú na rôzne ciele. Hlavným z nich je obnova politického islamu v štáte, ktorý stojí proti takémuto projektu, no docielili aj to, že mesto Aleppo ako priemyselné centrum Blízkeho východu a hlavný konkurent Turecka v tomto sektore, skončilo v ruinách,“ objasňuje autorka.
„Turecko je súčasťou projektu „kreatívny chaos “, pracuje však aj na vlastnom projekte,“ hovorí Dawy. Lausanská zmluva podpísaná v roku 1923 s cieľom vymedziť súčasné hranice Turecka po rozpade Osmanskej ríše vyprší v roku 2023. Turecko sa preto teraz pokúša oživiť chartu podpísanú v roku 1920 osmanskými poslancami za predpokladu, že turecké hranice zahrnú časť Iraku vrátane Mosulu, severnú Sýriu a Sanjak Alexandretta (dnešná provincia Hatay).
„Turecko sa neriadilo dohodami z Astany a Soči, podľa ktorých mali byť militanti oddelení od umiernenej opozície, aby nedochádzalo k útokom na civilistov, keď sýrska arabská armáda vstúpi do miest,” zdôraznila novinárka pre regionálne záležitosti. “Armáda získala Aleppo v roku 2016 a turecké ambície v Sýrii – stelesnené v oživení osmanskej charty – sa technicky skončili.“
Turecko-ruské rokovania
„Turecko nie je spojencom Ruska. Turecko sa stalo hospodárskym partnerom Ruska po tom, čo sa Spojené štáty proti nemu postavili a podporili Sýrske demokratické sily (SDF). Rusko je spojencom Sýrie, ktorá odmietla predĺženie plynovodu z Kataru do Turecka cez svoje územie. Preto teraz Rusko preberá svoj podiel zodpovednosti a angažuje sa vo vojne. Výstavba Turkstream, ktorá sa začala v januári medzi Ruskom a Tureckom, nepredstavuje alianciu,“ vysvetľuje novinárka pre regionálne záležitosti.
„Turecko slúži v Sýrii a Líbyi záujmom Západu obracajúc sa proti Rusku, pretože vždy chcelo byť spojencom Spojených štátov a NATO. A to an napriek tomu, americký prezident Donald Trump penalizuje tureckého partnera Recepa Tayyipa Erdogana za nákup S-400 z Ruska a za rozširovanie ruských plynovodov cez turecké územia,“ upozorňuje Dawy.
Osud ozbrojených skupín
Oslobodzovanie území okupovaných militantmi malo za následok ich vysídlenie do deeskalačnej zóny Idlibu, kde ich počet dosiahol podľa odhadov Damašku 80 až 100 000. „Títo militanti sú cudzinci, pretože patria hlavne ku kaukazským a európskym krajinám a ujgurskému etniku,“ hovorí autorka.
Pravidelné informácie o situácii v Sýrii nájdete na FB stránke Sýrsky pravodaj
Návrat vysídlených osôb
„Sýria a Rusko požadovali návrat sýrskych utečencov, no Európska únia ich prijala ako rukojemníkov, aby tak vyvíjali tlak na sýrsky režim. Návrat utečencov totiž znamená, že krajina je bezpečná, a teda sa pripúšťa legitimita existujúcemu režimu,“ hovorí Dawy.
Na druhej strane prítomnosť Islamského štátu neskončila, pretože to zase poskytuje legitimitu k rozmiestneniu koaličných síl v krajine, upozorňuje novinárka pre regionálne záležitosti.
Vplyv na Líbyu
“Keď Erdogan zacítil, že v Sýrii stráca pôdu pod nohami, zasiahol do Líbye poháňaný chamtivosťou, aby ovládol plynové polia vo východnom Stredomorí. Líbyu drží ako rukojemníka. V Turecku sú milióny sýrskych utečencov, stráca svojich vojakov i milióny dolárov vo vojne. V Idlibe a Líbyi stupňuje tlak kvôli plynu, no koláč si rozdelia veľkí chlapci,“ myslí si Dawy.
„Turecko presunulo militantov z irackého Mosulu a Tal Afaru do Tripolisu. Trump požiadal Francúzsko a Nemecko aby stíhali svojich militantov z IS, pretože náklady na ich väznenie sú vysoké. Napriek tomu odmietli a len zavreli oči pred ich presunom z Turecka do Líbye,“ hovorí autorka.
Kroky Turecka sú porušením rezolúcií BR OSN č. 1973 a 1970. „Osobitný zástupca a vedúci Podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL) Ghassan Salame mohol požiadať o uloženie sankcie Turecku, no neurobil to. Dokazuje to tajnú dohodu Západu. Rovnako aj Pentagon a CIA stále podporujú projekt politického islamu, ktorého cieľom je jeho obnova v Egypte, Tunisku, Alžírsku a Mauretánii,“ uvádza novinárka pre regionálne záležitosti.
