FRANCÚZSKA HUMANITÁRNA ORGANIZÁCIA V DAMAŠKU: CIVILISTI SÚ TERČOM TERORISTOV Z VÝCHODNEJ GHÚTY

217
Následky bombardovania hlavného mesta Damask džihádistami, autor: SOS Chrétiens d'Orient, zdroj: facebook

Jednou z humanitárnych organizácií pôsobiacich v Sýrii, konkrétne v Damašku je aj SOS Chrétiens d’Orient. Ide o charitatívnu kresťanskú organizáciu so základňou v Paríži, ktorá má stále misie v Sýrii, Iraku, Libanone a Jordánsku. Jej hlavnou náplňou je záchranárska a zdravotnícka pomoc, vzdelávanie, posilňovanie kultúrneho dedičstva a šírenie povedomia o kresťanoch na Blízkom Východe.

Jednotlivé misie o svojej činnosti informujú aj na sociálnych sieťach. Práve situáciu v Damašku z posledných týždňov možno dobre ilustrovať správami nezávislých pracovníkov, ktorí reportujú o devastujúcich útokoch teroristov na civilistov hlavného mesta, ktorých počet sa v priebehu vojny vyšplhal na vyše 7 miliónov. Všetkých týchto ľudí, obývajúcich rôzne štvrte mesta, ohrozuje 30-tisíc džihádistov vo východnej Ghúte.

9. marec 2018

“Pred troma dňami, počas tzv. “prímeria”, džihádisti v Ghúte bombardovali kresťanskú štvrť Bab Touma. Nie je to nezvyčajné, ale tentokrát zasiahli dve kresťanské školy a melchitskú-gréckokatolícku katedrálu. “Zámerne zastrašujú rodiny, deti práve prichádzali späť do školy,” hovorí monsignor Armaoutian, arménsky katolícky arcibiskup v Damašku.

Dve dievčatká mi hovoria, že od tej chvíle nevyšli vôbec von a odkedy padali bomby sa skrývajú v kuchyni. Veľká sestra, 11-ročná Sofia mi hovorí: “Jedna moja kamarátka plakala celé 3 dni, jej mama bola na ulici a zomrela.” Sýrska dobrovoľníčka nám povedala, že si robí starosti o svojho malého bratranca: “Bol v škode keď dopadli bomby. Bol veľmi vystrašený, je stále v šoku. Nechce hovoriť, pretože sa obáva, že ho džihádisti budú poznať a zabijú ho. Je malý chlapec, ale teraz premýšľa ako dospelý … je to veľmi bolestivé.”

Na oboch stranách pokračuje bombardovanie. So svojou nevinnosťou a krehkosťou, doplácajú na vojnu, ktorá nekončí, hlavne deti.”

27. február 2018

“Volám sa Beatrice, mám 24 rokov a som zástupkyňa vedúceho misie v Sýrii. Práve teraz vás píšem z Damašku, ktorý je pod bombovým útokom.

Počas niekoľkých mesiacov videli obyvatelia Damašku dopadnúť stovky rakiet, ktoré boli vystrelené z oblastí pod kontrolou teroristov z východnej Ghúty a okolia Jobaru.

Predvčerom vystrelili teroristi raketou do štvrte Ruken al din, v severnej časti Damašku. Všetky okná v okolitých budovách výbuch zničil, explózia spôsobila požiare, ktorých následky môžete vidieť na budovách. Spálených bolo niekoľko áut, zničený je aj nábytok a všade na zemi ležia trosky. Dnes 3 mŕtvi a 55 zranených, nehovoriac o rodinách a deťoch, ktoré budú navždy traumatizované.

Viem, že vo Francúzsku veľa hovoríme o bombardovaní v Ghúte a ja sama ho v diaľke počujem, ale chcem vám povedať, že mŕtvi sú na oboch stranách. Nezabudnite na obyvateľov Damašku.”

28. február 2018

“Rakety vypaľované teroristami z východnej Ghúty stále dopadajú na civilistov v Damašku.

Včera som sa stretla s Azizom, išiel na pohreb svojej tety, ale v nesprávny čas prechádzal cez nesprávnu ulicu. Nevidel dopadajúcu raketu, ale počul explóziu a cítil šrapnely vo svojom tele.

Na zemi, v kaluži krvi, kričal, aby mu prišli ľudia na pomoc a omdlel v momente, keď cítil, že ho niekto dvíha, aby ho odviezol do najbližšej nemocnice. Lekári si mysleli, že prežije noc. Stratil toľko krvi, no Aziz prežil. Prišiel o štyri prsty na pravej ruke, bol zranený na boku a nohe. Jeho rodina ho prišla podporiť.

Sú to kresťania, žijú v Bab Touma, dnes sa sami seba pýtajú, či odídu alebo zostanú. Nechcú, je to ich krajina, nechcú sa stať utečencami, ale tvárou v tvár tejto zúfalej situácii nevidia inú možnosť. Jeho sestra sa ma priznáva: “Vždy sme sa bálu, môj brat skoro zomrel, moja sestra plače celé noci. Musíme sa vzdať svojho domova, pretože je príliš nebezpečné tu zostať.”

Trochu ďalej, v tej istej izbe, hovorí svoj príbeh Fadi. Kupoval práve ovocie, keď dopadla raketa, bol zasiahnutý do brucha. Nevie, či sa bude môcť opäť postaviť na svoje nohy. Jeho syn bol tiež zasiahnutý strelou, dva roky predtým, ale ten neprežil. Jeho jediný sedemročný syn!

“Predtým sme boli chudobná, ale šťastná rodina. Vojna nám však všetko vzala, nemám žiadnu rodinu, som stále smutný a neviem, či budem môcť opäť pracovať”. Jeho matka vedľa neho plače, už to nevie vydržať. Je to príliš ťažké.

Teraz vám zverujem ich svedectvá, podobné mnohým ďalším a zároveň tak osobné. Dúfam, že som im tým vzdala svoj hold. Nezabudnite na obyvateľov mesta Damašk.”

23. február 2017

“Civilisti terčom teroristov z východnej Ghúty

Niekoľko dní padali na sýrske hlavné mesto záplavy železa a ohňa. Zatiaľ čo kresťanské štvrte Bab Touma a Jobar boli jediné, na ktoré sa teroristi zameriavali, teraz je celé mesto v jednom ohni. Ľudia sa obávajú o svoje životy a mnohé budovy sú teraz v troskách. Stará františkánska škola bola v stredu zbombardovaná, dve deti boli zabité. Obete sú početné, no nie sú známe oficiálne štatistiky.

Rania, obyvateľka Damašku hovorí: “Som skutočne vystrašená, že uvidím Damašk tak zničený ako Homs. Všetko čo sa deje momentálne v Damašku je veľmi smutné. Viem, že Aleppo trpelo rovnakým osudom. Už štyri roky sú džihádisti vo východnej Ghúte, bombardovali štvrte vo svojej blízkosti, hlavne kresťanskú štvrť Bab Touma. Sýrska vláda a armáda sa rozhodli, že ukončia túto vojnu pretože deti, ženy, muži, starí ľudia, proste obyvatelia Damašku sú vystrašení, boja sa vychádzať von, bojíme sa chodiť do práce, pretože rakety a míny dopadajú kdekoľvek v Damašku.”

ROZHĽADY
Globálnym civilizačným procesom, predovšetkým geopolitike, ekonomickej nerovnosti, vojenským intervenciám a dopadom západnej mocenskej hemisféry na zvyšok sveta sa venujem posledných 15 rokov. V rámci kapacít príležitostne prekladám články a videá, s dôrazom na historický kontext a kultúrno-spoločenské i environmentálne súvislosti. Som otec, dobrodruh, kultúrny antropológ, ktorý miluje svoju domovinu, ctí históriu, tradície a prírodnú krajinu, ktoré pomáha chrániť a zachovávať, odmietajúci politické či náboženské ideológie. Nadovšetko si ctím humanitu, mier, spravodlivosť a pravdu a tieto kvality sa snažím žiť a aj vnášať do sveta, ktorý spoluvytváram.