Rezolúcia, ktorú prijal francúzsky senát v stredu 18. novembra 2020, vyzýva vládu, aby uznala nezávislosť Karabašskej republiky (Republiky Arcach) v jej pôvodných hraniciach z roku 1994 a odsudzuje agresiu Azerbajdžanu a Turecka, ktoré podnietilo konflikt zbraňami i islamskými žoldniermi.
V rezolúcii francúzskeho senátu sa konštatuje, že:
- turecký prezident Recep Tayip Erdogan v posledných rokoch zvýšil provokácie, zastrašovanie a hrozby voči Francúzsku, Európe a ďalším krajinám
- expanzívna politika vedená Tureckom je hlavným faktorom destabilizácie vo východnom Stredomorí, na Blízkom a Strednom východe a v súčasnosti na južnom Kaukaze a táto destabilizácia predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Francúzska a Európy
- konflikt v Náhornom Karabachu sa odohráva v nestabilnom regióne a že predstavuje ďalšie riziko eskalácie napätie medzi mocnosťami
- pôvodcom agresie proti obyvateľstvu Náhorného Karabachu je vojenská podpora, ktorú Turecko poskytuje Azerbajdžanu, vrátane nasadia žoldnierov, ktorí slúžili v džihádistických skupinách v Sýrii
- arménske obyvateľstvo Náhorného Karabachu bolo historicky pod azerbajdžanskou kontrolou opakovane podrobované organizovaným masakrom
- správy medzinárodných organizácií svedčia o nemožnosti arménskeho obyvateľstva slobodne žiť v Azerbajdžane
- Azebajdžanská republika nezaručuje bezpečnosť a slobodu arménskeho obyvateľstva v Náhornom Karabachu
- proces mierového riešenia presadzovaný Minskou skupinou, ktorej je Francúzsko členom popri Rusku a USA) je trvalo brzdený tým, že Azerbajdžan využíva vojenské riešenie
- odsudzuje vojenskú agresiu Azerbajdžanu s podporou tureckých orgánov a zahraničných žoldnierov a žiada okamžité stiahnutie azerbajdžanských ozbrojených síl zo zabratých území oblasti Náhorného Karabachu
Senát ďalej vyzýva francúzsku vládu, aby:
- poskytla rozsiahlu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu Náhorného Karabachu
- v rámci Minskej skupiny presadila ochranu tamojšieho obyvateľstva nasadením medzinárodných intervenčných síl pod jej záštitou
- vyzvala na uskutočnenie medzinárodného vyšetrovania vojnových zločinov spáchaných v Náhornom Karabachu, najmä proti civilnému obyvateľstvu, vrátane použitia zbraní zakázaných medzinárodným právom
- zabezpečila rokovania o trvalom urovnaní konfliktu, obnovenie hraníc stanovených v roku 1994, bezpečnosť arménskeho obyvateľstva a právo na návrat vysídlených osôb, ako aj zachovanie arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva
- vyvodila diplomatické dôsledky voči tureckým orgánom a aby so svojimi európskymi partnermi zvážila primeranú reakciu
- uznala Republiku Náhorný Karabach a aby tento akt bol nástrojom rokovaní o nastolení trvalého mieru.
Rezolúcia bola prijatá hlasom 305 senátorov, 30 členov senátu sa zdržalo a jeden bol proti rezolúcii. Kým rezolúciu neschváli vláda, je právne nezáväzná.
Návrh uznesenia o potrebe uznania Náhornej Karabašskej republiky v znení, ako ju prijal francúzsky senát.
