Čína a Irán pri rýchlo rastúcom západnom vojenskom a hospodárskom tlaku zameranom na obidve krajiny, spečatia nové zásadné hospodárske a bezpečnostné partnerstvo, ktoré pripravuje pôdu pre miliardy dolárov čínskych investícií v regióne Blízkeho Východu. Pakt prichádza v čase prebiehajúcej hospodárskej krízy v Iráne, ktorý, hoci je bohatý na zdroje, nedokáže efektívne riadiť svoje hospodárstvo, aby odolal hospodárskym sankciám Západu. Rozšírené ekonomické väzby medzi oboma krajinami budú doplnené vylepšenými obrannými väzbami, vrátane spoločného výcviku, výmeny spravodajských informácií a spoločného výskumu a vývoja pre budúce zbrojné programy.
Peking a Teherán sú blízkymi partnermi od začiatku osemdesiatych rokov, keď sa Čína spolu so Severnou Kóreou stala hlavným dodávateľom zbraní a hospodárskym partnerom Iránu po zvrhnutí západne orientovanej monarchie v roku 1979. Čína bola zásadne proti západnému úsiliu o uvalenie sankcií na Irán prostredníctvom Rady bezpečnosti OSN, ako aj proti úsiliu vedeného USA o uvalenie časovo neobmedzeného embarga OSN na predaj zbraní do krajiny, ktorej súčasné embargo by malo uplynúť v októbri tohto roku.
Čína je považovaná za vedúceho kandidáta na to, aby poskytla Iránu celý rad zbraňových systémov budúcej generácie, pričom zmluvy medzi krajinami by sa mali oznámiť po skončení platnosti súčasného zbrojného embarga v októbri. Medzi popredné čínske systémy, o ktoré, ako sa očakáva, Irán prejaví záujem, sú ľahké bojové lietadlá J-10C generácie 4 ++, rakety vzduch-vzduch PL-15, bojové tanky VT-4 a celý rad prídavných systémov, vrátane technológií vertikálneho odpaľovanie pre integráciu do iránskych vojnových lodí.
Irán je už dnes hlavným prevádzkovateľom čínskych zbraní, oprávnený vyrábať škálu čínskych protilietadlových rakiet a dostáva pomoc od Číny pri úprave amerických stíhačiek F-4 Fantom, ktoré modifikuje na modernú námornú útočnú platformu. Nasadzuje tiež letku stíhacích lietadiel J-7 a údajne úzko spolupracuje na mnohých programoch zbraní vrátane veľmi úspešného programu dronov – s informáciami získanými z analýzy špionážneho dronu CIA RQ-170, ktorý údajne odovzdal čínskej ľudovej armáde.
Čínska ekonomická podpora Iránu bola značná a bola kľúčom k posilneniu krajiny, keďže zo strany Západu sa zintenzívnilo úsilie o ďalšie sankcie. Očakáva sa, že investície v rámci novej dohody budú zamerané medzi iným na ropný priemysel, ako aj na bankovníctvo, telekomunikácie, prístavy a železnice. Keďže Irán bol obzvlášť počas poslednej dekády oponentom západných snáh na Blízkom Východe, bojoval proti povstalcom podporovaným západnými krajinami a poskytoval priamu podporu sýrskej vláde, ktorú chcel Západ zvrhnúť, vyzbrojoval milície Hizballáhu a údajne poskytoval podporu silám Ansaralah v Jemene (hnutie Hútiov), posilnenie Iránu poskytuje Pekingu prostriedok na udržanie Západu zamestnaného na Blízkom Východe, čím oslabuje jeho schopnosť zacieliť sa na samotnú Čínu.
Čína napriek tomu udržiava tiež úzke vzťahy s mnohými iránskymi protivníkmi, ako je Saudská Arábia a Izrael, no je možné vidieť, že čínska podpora Iránu sa zameriava skôr na západný blok ako taký, než na pro-západné regionálne mocnosti. Irán predstavuje pre Čínu tiež veľmi cenný zdroj ropy a očakáva sa, že súčasná dohoda pokryje podmienky predaja ropy na nasledujúcich 25 rokov.
Podľa magazínu Forbes bude mať nová dohoda o masívnom obchode medzi Iránom a Čínou hodnotu viac ako 400 miliárd dolárov.
