Vyšetrovatelia OSN uviedli, že izraelskí vojaci úmyselne strieľali do civilistov a mohli sa dopustiť zločinov proti ľudskosti počas sérii akcií proti palestínskym demonštrantom minulý rok v Gaze, ktoré zanechali 189 ľudí mŕtvych, informovala televízna stanica CBS News.
Izrael odmietol správu vyšetrovateľov ako “nepriateľskú, falošnú a zaujatú” a premiér Benjamin Netanjahu vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že Rada OSN pre ľudské práva “urobila nový rekord v pokrytectve a klamstvách z obsedantnej nenávisti voči Izraelu, jedinej demokracii na Blízkom Východe. ”
Nezávislá vyšetrovacia komisia poverená Radou OSN pre ľudské práva uviedla, že viac ako 6 000 ľudí bolo postrelených vojenskými ostreľovačmi s použitím ostrej munície v snahe potlačiť demonštrantov v blízkosti segregačného plotu.
“Medzi 30. marcom a 31. decembrom sme zistili, že bolo zabitých 189 Palestínčanov – 183 z nich ostrou muníciou,” povedala bangladéšska právnička a členka komisie Sara Hossain. “Hovoríme, že úmyselne strieľali na deti, úmyselne strieľali ľudí so zdravotným postihnutím, zámerne strieľali na novinárov.”
Podľa medializovaných informácií však mohlo pri protestoch prísť o život aj viac než 214 ľudí a podľa ľudsko-právnych organizácií zabili izraelské jednotky v Gaze v roku 2018 celkovo 290 Palestínčanov, z toho 55 neplnoletých.
Komisia uviedla, že mala mandát identifikovať tých, ktorí nesú zodpovednosť za násilie a plánuje odovzdať dôverný materiál s takýmito informáciami vedeniu Rady pre ľudské práva, ktoré by ho mohlo posunúť Medzinárodnému trestnému súdu a vnútroštátnym orgánom.
Izraelská vláda opakovane kritizovala údajnú zaujatosť 47-člennej Rady OSN pre ľudské práva voči Izraelu. Trumpova administratíva minulý rok stiahla zastúpenie USA z tohto orgánu OSN, čiastočne pre spomenutú zaujatosť voči židovskému partnerovi.
Izrael tvrdí, že jeho armáda len chráni hranice krajiny proti násilným pokusom o infiltráciu a obviňuje Hamas, že používa davy ľudí ako krytie pre svoje útoky. Demonštranti podľa nich hádzali na vojakov horiace pneumatiky, granáty a zápalné fľaše a pokúsili sa dostať cez plot. Komisia taktiež obvinila Hamas, ktorý spravuje pásmo Gazy, že počas protestov používal primitívne zbrane a vypúšťal napríklad horiacich drakov. V júli minulého roka bol tiež palestínskym ostreľovačom zastrelený izraelský vojak. Ide o prvú obeť na izraelskej strane od vojenskej operácie Ochranná hrana v roku 2014.
Trojčlenná komisia uviedla, že civilisti, ktorí boli medzi zabitými a zranenými nepredstavovali “bezprostrednú hrozbu”. Poukázali na to, že veľký počet neozbrojených ľudí, ktorí boli zastrelení, vrátane žien, maloletých a lekárov, stáli často stovky metrov od plotu. Komisia uznala prítomnosť násilia na demonštráciách, no odmietla izraelské tvrdenie o “teroristických aktivitách” palestínskych ozbrojených skupín.
Protesty boli na začiatku poháňané požiadavkami “právom na návrat” palestínskych utečencov, ktorých majetok a územia si prisvojil Izrael. Neskôr sa zmenili na týždenné demonštrácie zamerané na uvoľnenie blokády v pásme Gazy. Demonštrácie oficiálne organizoval Hamas, no množstvo demonštrantov odmietalo politickú angažovanosť v protestoch.
Správa vyšetrovateľov bola založená na 325 rozhovoroch a stretnutiach s obeťami, svedkami, vládnymi úradníkmi a členmi občianskej spoločnosti zo všetkých strán a na viac ako 8 000 dokumentoch. Komisia uviedla, že vypočula 15 subjektov z izraelskej strany, vrátane mimovládnych organizácií, no k spolupráci s izraelskou vládou nedošlo.
