V tieto dni začína už piaty rok anglo-americko-saudského bombardovania Jemenu, najchudobnejšej krajine arabského sveta.
Od svojho začiatku bola vojna tak zničujúca, ako bola aj zbytočná. Hoci mala poraziť povstalecké hnutie Hútiov, dnes väčšina hlavných populačných centier zostáva pod ich kontrolou, pričom “koalícia”, ktorú zostavila Saudská Arábia, nebola schopná znovu získať hlavné mesto Saná, ale ani najdôležitejšie strategické miesto krajiny, prístavné mesto Hudajdá.
Namiesto toho rýchlo uvrhla Jemen do najhoršej humanitárnej krízy na svete, v ktorej zostáva dodnes, pretože kritická zdravotná, kanalizačná a dopravná infraštruktúra bola zničená. To spôsobilo najhoršie prepuknutie cholery na svete od roku 1949, s viac ako miliónom nakazených.
Krajina teraz stojí na pokraji najhoršieho svetového hladomoru za posledných 100 rokov kvôli bezdôvodnej a svojvoľnej námornej blokáde a očividne úmyselné útoky na dodávky potravín si vyberajú svoju daň.
Húževnatosť a odolnosť
Bez ohľadu na to, podpora vojny Západom pokračuje. Minulý rok v júni Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí oznámil, že počet ľudí v Jemene, ktorí sú vystavení “priamej hrozbe hladomoru” dosiahol 14 miliónov, čo predstavuje viac ako polovicu obyvateľstva krajiny.
V tom istom mesiaci USA a Spojené kráľovstvo spolupracovali pri potopení švédskeho uznesenia na Bezpečnostnej rade OSN, v ktorom Švédi vyzývali k prímeriu.
Toto veto zabezpečilo, že Saudi mohli pokračovať v útoku na Hudajdá, ktorý začal skôr. Humanitárne organizácie dlho predtým varovali, že takýto útok by bol devastujúci.
V marci 2017 generálny riaditeľ spoločnosti Oxfam, Mark Goldring varoval, že útoky na prístav v meste Hudajdá, kde sa sústredí odhadom 70 percent jemenských potravín, by vyvolali rozsiahly hladomor. “Ak bude prístav napadnutý, bude to úmyselný akt, ktorý naruší životne dôležité zásoby – koalícia pod vedením Saudskej Arábie nielenže porušuje medzinárodné humanitárne právo, ale sa bude spolupodieľať na istom hladomore.”
Húževnatosť a odolnosť Hútiov bola, ako vždy, podceňovaná. Podľa analytického centra Jamestown Foundation, počiatočné bombové útoky na mesto mali byť “prvým krokom k obojživelnej invázii do prístavu, ktorá by bola podporovaná spojeneckými jemenskými vojskami, ktoré by sa presunuli do prístavu zo svojich pozícií.”
Nikdy sa ani len nepriblížili. O dva mesiace neskôr ani neboli schopní sa zmocniť letiska na predmestí, nieto ešte samotného mesta alebo prístavu.
Žiadne vojenské pokroky
Zúrivosť jemenského odporu bola ohromujúca. Najmenej jedno námorné plavidlo Emirátov bolo zasiahnutá raketou, čo odradilo ostatných, aby sa priblížili k brehu a 25. júla povstalci zasiahli saudský ropný tanker, čo Saudov viedlo k dočasnému zastaveniu dodávok ropy cez Červené more.
Vojna, ktorá Saudov stojí podľa odhadov 200 miliónov dolárov denne, teraz môže spôsobiť, že nebudú môcť vyvážať svoju ropu. Britské špeciálne služby boli rýchlo nasadené, aby sa takémuto scenáru súdneho dňa zabránilo.
Koalícia podporovaná Západom neschopná urobiť vojenský pokrok sa jednoducho pustila do obyčajného vraždenia. Len v júni prebehlo približne 258 leteckých náletov, z ktorých až jedna tretina bola namierená proti nevojenským obytným oblastiam.
Dňa 2. augusta zahynulo 55 ľudí pri leteckých útokoch na nemocnicu a trh s rybami a o týždeň neskôr zahynulo 43 detí, keď ich školský autobus zasiahla americká raketa US Raytheon zhodená saudskoarabským letectvom, v jednom z 50 leteckých útokov, ktoré len v tom roku zasiahli civilné vozidlá.
V septembri sa zistilo, že útoky na nevojenské ciele dosiahli 48 percent z celkového počtu úderov.
Britská spoluúčasť
Dňa 29. augusta, takmer tri mesiace do ofenzívy v Hudajdá, bolo opäť medializované, že anti-Hútijské sily sú “na pokraji” prevzatia kontroly nad letiskom pri meste. Stalo sa to trápnou fraškou.
Fiasko útoku na Hudajdá zároveň zapuzdrilo hrôzu a márnosť vojny ako celku, charakterizované kombináciou vojenského poníženia a mŕtvol detí, roztrhaných americkými a britskými raketami.
Dokonca aj charitatívna organizácia Save the Children začala hovoriť o agresii voči Jemenu ako o “vojne proti deťom”, zatiaľ čo bývalý minister vlády Spojeného kráľovstva Andrew Mitchell povedal parlamentu, že „Británia je spoluvinníkom pri vytváraní hladomoru“.
Ofenzíva na Hudajdá sa nakoniec pozastavil, kým sa útočníci preskupili. Do konca októbra boli pripravení na ďalšie kolo s 30 000 vojakmi v pozíciách na juhu od mesta. Ani tento útok nikam neviedol.
Vojna nie je u konca
Toto bola situácia, v ktorej bola 13. decembra podpísaná Štokholmská dohoda. Konečne dohoda o prímerí a zastavení útoku na Hudajdá.
Pre agresorov tu bolo len málo alternatív. Pokračovanie ofenzívy mohlo viesť k porážke, ktorá by bola tak potupná, že by z chápadiel rodiny al-Saudovcov oslobodila nielen Jemen, ale možno aj samotnú Saudskú Arábiu.
Napriek kombinovaným zdrojom desiatich krajín koalície, finančným možnostiam Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC), stovkám miliárd napumpovaných do najmodernejších zbraní a spravodajstva, diplomatickej a vojenskej podpore západného sveta, agresia nebola schopná poraziť povstalecké hnutie v jednej z najchudobnejších krajín sveta.
Jemen sa stal Vietnamom našej generácie.
No ešte nie je koniec. História nám ukazuje, že práve vtedy, keď imperiálni agresori čelia porážke, sú najzúfalejší a teda aj najnebezpečnejší.
Nenechajte sa pomýliť, tento piaty rok bude znamenať poslednú porážku agresorov. Jedinou otázkou je, koľko hladujúcich detí sú Saudi, Emiráti, Američania a Briti po tejto ceste ešte ochotní hodiť do ohňa.
