Sýrsko-arménska členka parlamentu Dr. Nora Arissian tvrdí, že agresia Azerbajdžanu voči Náhornému Karabachu je nebezpečná, pretože bola vopred pripravená a je podporovaná priamo Tureckom v zjavnom rozpore s medzinárodným právom.
„Táto agresia spôsobí nestabilitu na hraniciach štátov Dohody o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) a predstavuje hrozbu pre obyvateľov tohto regiónu,“ uviedla poslankyňa v rozhovore pre Sýria Times.
„Nepochybne môže rozšírenie konfliktu ohroziť bezpečnosť a zvrchovanosť Arménska a okolitých krajín … Pretrvávajúci konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorná Karabch je od roku 2016 kategorizovaný ako zúrivý a jedná sa o obnovenú agresiu voči arménskemu ľudu,“ tvrdí Dr. Arissian s odkazom na skutočnosť, že predchádzajúce konflikty z minulého leta prebehli bez povšimnutia a medzinárodné spoločenstvo ich odignorovalo.
Pokiaľ ide o načasovanie konfliktu, poslankyňa jasne uviedla, že za súčasným konfliktom je tlak verejnosti v Azerbajdžane, otáľanie pri implementácii výsledkov Minskej skupiny OBSE a americké prezidentské voľby.
„Domnievam sa, že súčasný konflikt povedie k zapojeniu Ruska a bude slúžiť záujmom USA. Jediný, kto môže mať prínos z konfliktu blízko ruských a iránskych hraníc sú USA, a to z dôvodu dôležitosti spornej oblasti z ekonomického a geopolitické hľadiska pre Rusko, Irán a Turecko,“ uviedla doktorka Arissian.
Ďalej uviedla, že “je zrejmé, že Arménsko sa nesnažilo o vojnu, čo potvrdil aj arménsky minister zahraničia. Arménsko odmietlo vojnové riešenie konfliktu o Karabach. Na druhej strane turecký prezident nedávno vyhlásil, že jeho krajina plne podporuje Azerbajdžan, čo sa reálne prejavilo spravodajskou a vojenskou podporou, ako aj prepravou žoldnierov zo Sýrie do Azerbajdžanu.“
Zdôraznila tiež, že Izrael je spojencom Azerbajdžanu v niekoľkých oblastiach, najmä v zbrojení.
Poslankyňa ozrejmila, že Arménsko je v oblasti obrany závislé od Ruska a niekoľkých ďalších krajín.
„Mierovým politickým riešením konfliktu o Karabach sa zaoberala Minská skupina, ktorú tvoria Rusko, Francúzsko a USA a ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri kontrole eskalácie konfliktov,“ poznačila.
Pokiaľ ide o históriu konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu, Dr. Arissian objasnila, že politický konflikt medzi Karabachom a Azerbajdžanom sa datuje od roku 1918, keď po rozpade Ruskej ríše vznikla krajina s názvom Azerbajdžan.
“Konflikt sa obnovil v roku 1988 a postupne sa stupňoval a zmenil sa na ozbrojený konflikt, keď Azerbajdžan odmietol mierovú a občiansku požiadavku na pripojenie Karabachu k sovietskym Arménsku. Stalo sa tak počas rozpadu Sovietskeho zväzu, keď na juhu Kaukazu začali vznikať nezávislé štáty.“
„V roku 1988 predložil autonómny región Náhorný Karabach petíciu ústrednej vláde v Moskve za pripojenie regiónu k sovietskemu Arménsku s odôvodnením, že tento región je nezávislým subjektom v sovietskom Azerbajdžane, ale z historického hľadiska ide o arménsku zem.“
Poslankyňa zdôraznila, že jazyk vojny a nenávisti, ktorý si Azerbajdžan a Turecko osvojujú dlhé desaťročia, stále stupňujú napätie v regióne. „Musíme si uvedomiť, že arménsky ľud čelí nielen Azerbajdžanu, ale aj Turecku, ktoré má expanzívne ambície aj na Kaukaze a na Blízkom Východe.“
Poukázala na to, že Sýria požaduje mierové riešenie konfliktu a odsudzuje útok proti arménskemu obyvateľstvu. „Sýria žiada mierové riešenie v súlade s rezolúciami OSN.“
“Svet si musí uvedomiť, že historické priateľské vzťahy medzi Sýriou a Arménskom budú naďalej pokračovať a že sa prehĺbili postojom Arménska k vojne proti Sýrii, ktorá trpí tureckým terorizmom. Sýrsky a arménsky národ dáva svetu lekciu vo vytrvalosti a schopnosti čeliť všetkým formám terorizmu a panturkizmu, “uzavrela doktorka Arissian.
