Dennodenne sme zaplavovaní negatívnymi správami a ako to už na Slovensku (či vo svete) býva, sú navyše plné dezinformácií a skreslení spôsobených subjektívnou optikou, ba dokonca niekedy až slepou vierou autora. Každý má samozrejme právo vyjadriť svoj osobný názor, no k tomu by mali slúžiť blogy a komentáre a nie články spravodajstva, kde sa skryto, no zároveň pred očami všetkých, manipuluje, či už prostredníctvom selektovania informácií, jednostranných vysvetlení, zavádzania, zovšeobecňovania či zjednodušovania a to všetko na úkor objektivity a profesionality, ktoré sú deklarované na všetkých obálkach a reklamách.
Posledný rok všetci intenzívne cítime ako sa do spoločnosti vnáša strach a neistota vyplývajúce zo súčasnej napätej situácie na geopolitickej scéne. Samozrejme, z objektívneho hľadiska tu skutočne existujú dôvody pre tieto pocity, no druhou vecou je, aký podiel majú na celkovej atmosfére naše médiá a jednotliví novinári. Ako som už písal, o ich objektivite môžeme len snívať, majú vlastnú optiku a názory, ktoré prezentujú verejnosti ako pravdu. Svoju optiku samozrejme používa aj tzv. alternatíva, no tá sa aspoň nehrá na profesionalitu, objektivitu a jej názorový postoj je zreteľne deklarovaný. Mainstream očividne využíva všetky možnosti k tomu, aby udržal dusnú atmosféru plnú obáv a neistoty pri živote. Len sporadicky sa hovorí a píše o riešeniach kríz, o existujúcich alternatívach či pozitívnych víziách. Ale prečo nie? Prečo sa pozornosť ľudí smeruje výhradne na nové a nové problémy, na stále nového nepriateľa a nebezpečenstvo, no opomína sa všetko ostatné včetne podstatných súvislostí, ktoré mainstream a všetci, ktorým to nevyhovuje, pohŕdavo označujú za konšpirácie?
Existuje jeden krásny príklad, ktorý hovorí za mnohé. Už sme si zvykli, že v mainstreame sa ako nákaza šíria názory a výzvy ľudí verejného života, ktoré sami seba označujú ako “osobnosti”. Nuž … ak si pripomenieme latinský pôvod tohto slova – “persona”, čiže divadelná maska, tak s týmto označením sa môžeme aj stotožniť. Zhodou náhod, tieto “osobnosti” nikdy nevolajú po spolupráci, nenavrhujú konštruktívne riešenia, nechcú stavať mosty ani byť poslami mieru a pokoja. Oni v mene spravodlivosti a morálky zväčša volajú po ďalších dôvodoch na stupňovanie napätia, niekedy prosia o dodávky zbraní, inokedy hrdo odmietajú vazalstvo, no skladajú slobodu k nohám iných, používajú argumenty a slová, ktoré musia uraziť každého súdneho a rozhľadeného človeka. O pochybnom charaktere a činoch mnohých z nich už ani nehovoriac. Zhodou náhod, alebo nie, sú práve posolstvá takýchto ľudí omieľané v každom médiu, no na druhej strane, mierové iniciatívy a vyjadrenia, ktoré majú skutočnú moc ľudí spájať a vytvárať cestu k reálnym, nenásilným riešeniam, skrz vzájomné pochopenie, rešpekt, spoluprácu a tlak širokých más na predstaviteľov štátov, zostávajú médiami takmer nepovšimnuté. Naozaj mier nikoho nezaujíma?
Jednou z takýchto iniciatív je napríklad medzinárodná iniciatíva Zjednotení za mier, ktorú doteraz podporilo viac ako 3 tisíc ľudí z 18 krajín sveta. Medzi signatármi sú napríklad všetci bývalí slovenskí prezidenti, bývalý predseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský, filozofka a spisovateľka Etela Farkašová, ekonómka Ilona Švihlíková, psychiater Ludvík Nábělek, klimatológ a filozof Václav Cílek, historik a aktivista Eduard Chmelár, spisovateľ Jozef Banáš, umelci ako Peter Lipa, Pavol Hammel, Božidara Turzonovová, Mária Kráľovičová, Peter Jaroš, Juraj Jakubisko či Pavol Barabáš a mnohí ďalší. K iniciatíve sa dokonca pridalo aj prvé mesto a to Banská Bystrica. Web a petícia je preložená do šiestich jazykov a dá sa podpísať elektronicky na adrese www.zjednotenizamier.sk/zjednoteni-za-mier
Osobne mám už po krk článkov, komentárov a výziev, ktoré dostávajú taký ohromný mediálny priestor, no prinášajú tak žalostne málo. Málo na ceste k pochopeniu, aj k riešeniu. Chcime viac! Všetko je to nakoniec vždy len na nás a na tom, kam nasmerujeme svoju pozornosť.
