Rusko minulý týždeň vytýčilo červenú hranicu a vydalo dva dokumenty pre USA a NATO, v ktorých požaduje, aby Aliancia pod vedením Washingtonu podnikla okamžité kroky na zastavenie svojej expanzie na východ a zastavila svoje provokácie proti Rusku:
„Spojené štáty americké sa zaviažu zabrániť ďalšej expanzii Severoatlantickej aliancie smerom na východ a odoprú štátom bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík pristúpenie k Aliancii.
Spojené štáty americké nezriadia vojenské základne na území štátov bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík, ktoré nie sú členmi Severoatlantickej aliancie, nebudú využívať ich infraštruktúru na vojenské aktivity a ani s nimi nebudú rozvíjať bilaterálnu vojenskú spoluprácu.“
Tento krok Moskvy je historický a jedinou otázkou je, či sa k nemu Washington a európski spojenci postavia arogantne alebo budú konať zodpovedne, vzhľadom k možnému globálneho konfliktu, ak sa napätie medzi mocnosťami bude naďalej stupňovať. Európsky členovia NATO by si mali uvedomiť, že epicentrom takéhoto konfliktu by bola samozrejme … Európa a nie Spojené štáty.
Moskva má záujem rokovať so západom o de-eskalácii vzťahov a vzájomných bezpečnostných zárukách dlhodobo, no v posledných týždňoch sa vojenské recipročné kroky Ruska a vyhlásenia ruských predstaviteľov zintenzívnili, a to z viacerých dôvodov.
Jedným z hlavných sú samozrejme obavy Moskvy ohľadom rozširovania NATO na východ. Centrom záujmu je Ukrajina, ktorej nové politické dlhodobo lobuje za členstvo v NATO, za aktívnejšiu prítomnosť vojenských síl NATO na svojom území, ako aj za tvrdšie kroky proti “Putinovskému režimu”. USA využili zmenu politickej orientácie na Ukrajine a od roku 2014 sem poslali vojenskú pomoc v hodnote 2,5 miliardy dolárov, vrátane protitakových striel, odpaľovacích zariadení, stovák ton munície a ďalšej techniky. Na území Ukrajiny navyše pôsobia americkí vojaci, ktorí sa podieľajú aj na výcviku ukrajinských oddielov.
Aktivita NATO sa posledné roky sústreďovala hlavne na pobaltské postkomunistické republiky a Poľsko, kde NATO posilnilo svoje vojenské kapacity a kde pravidelne rotujú vojaci členských krajín, vrátane Slovenska. Pravidelne sa tu tiež uskutočňujú veľké cvičenia a simulácie otvoreného konfliktu s Ruskom, tak ako na báze NATO, tak aj cvičenia amerických síl s ich partnermi.
USA a spojenci v NATO tento rok taktiež zintenzívnili vojenskú aktivitu v Čiernom mori neďaleko ruského územia, vrátane prítomnosti amerických, britských a francúzskych fregát, torpédoborcov, hliadkovacích a iných bojových lodí, a uskutočnili niekoľko cvičení.
V novembri Moskva reagovala na provokáciu zo strany amerického letectva a uviedla, že americké bombardéry nacvičovali jadrové útoky na Rusko a to až 30x vo vzdialenosti necelých 20 km od ruských hraníc. Preto sa v dokumente adresovanom NATO a USA tiež uvádza: „Zmluvné strany sa zdržia letov s ťažkými bombardérmi vybavenými na jadrovú alebo nejadrovú výzbroj alebo rozmiestňovania vojnových lodí akéhokoľvek typu, a to aj v rámci medzinárodných organizácií, vojenských aliancií alebo koalícií, v oblastiach mimo národného vzdušného priestoru a teritoriálnych vôd, odkiaľ môžu útočiť na ciele druhej zmluvnej strany.”
Rusko vo svojom návrhu tiež zopakovalo výzvu na moratórium rozmiestňovania rakiet stredného doletu, ktoré boli predtým zakázané podľa Zmluvy o jadrových silách stredného doletu (INF), od ktorej USA v roku 2019 odstúpili. Pre Moskvu je červenou čiarou potencionálne budovanie americkej vojenskej (NATO) infraštruktúry blízko svojich hraníc, predovšetkým inštalácia odpaľovacích zariadení pre rakety krátkeho a stredného doletu na Ukrajine. Raketám Aliancie, ktorým by v prípade útoku postačovalo len 10 minút na dosiahnutie strategických cieľov v Rusku, sú pre Moskvu existenčnou hrozbou, ktorá zásadne mení rovnováhu síl. Preto Kremeľ pohrozil, že v prípade posilňovania kapacít NATO v postkomunistických krajinách, bude postupovať recipročne, vrátane predsunutých základní na svojej západnej hranici a v hre je aj územie Bieloruska.
Ruský návrh rieši aj rozmiestňovanie jadrových zbraní. „Zmluvné strany sa zdržia rozmiestňovania jadrových zbraní mimo svojich národných území a navrátia tie zbrane, ktoré už boli rozmiestnené mimo ich vlastných území,“ uvádza sa v dokumente. Američania majú časť svojho jadrového arzenálu od 50-tych rokov umiestnený v Európe, odhaduje sa, že v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku je uložených asi sto jadrových zbraní USA. Ďalších sedem členov NATO poskytuje pomoc pri jadrových misiách prostredníctvom konvenčnej leteckej podpory: Česká republika, Dánsko, Grécko, Maďarsko, Nórsko, Poľsko a Rumunsko.
Správy západných médií sú posledné týždne plné predpovedí o prípravách Ruska k útoku na Ukrajinu a tie isté médiá a analytici vykresľujú návrhy Ruska ako “tvrdé”, “absurdné” či “nehorázne” požiadavky, ktoré by mali byť určite zamietnuté, nakoľko zasahujú do suverénnych záležitostí iných krajín. NATO v tejto napätej situácii otvorilo otázku posilnenia vojenskej prítomnosti v Rumunsku a Bulharsku a slovenskí predstavitelia hodlajú zlegalizovať stálu americkú vojenskú prítomnosť na našom území a poskytnúť naše vojenské zariadenia pre potreby a ciele Washingtonu. Okrem toho, že táto zmluva je pre Slovensko z mnohých dôvodov nevýhodná a potencionálne nebezpečná, prispieva svojim dielom k ďalšej eskalácii napätia medzi východom a západom a zo strategického hľadiska je pre Slovensko otvorenou hrozbou.
Kým niektorí predstavitelia NATO sa už stihli vyjadriť, že ruský návrh je neprijateľný, Washington je zatiaľ vyhýbavý, no “ochotný s Moskvou o návrhoch rokovať”, keď prebehnú rokovania s európskymi spojencami. Rozhovory by sa mali uskutočniť v Ženeve už čoskoro.
Čaká nás buď nekonečné nepriateľstvo hecované politikmi a propagandou z oboch strán, a vyčerpávajúca Studená vojna s lokálnymi proxy konfliktmi a nekonečnou militarizáciou krajín alebo otvorený, potencionálne jadrový konflikt, ktorý nemá víťaza a mal by fatálne následky predovšetkým pre Európu. Na požiadavky Ruska by sa preto malo nahliadať pragmaticky a z perspektívy samotného Ruska, ktoré má svoju historickú skúsenosť a objektívne národné bezpečnostné nároky. Možno by postačovalo predstaviť si analogickú situáciu, kedy by Rusko vyvíjalo podobnú vojenskú aktivitu, ako to robí NATO, pri hraniciach USA … vieme, že keď sa to stalo pred 60-timi rokmi, keď bola epicentrom diania Kuba, stál svet na pokraji jadrového konfliktu.
