Smrť najmenej tisíc Jemenčanov, vrátane 115 detí a viac ako 3500 zranených bolo zdanlivo hlavným výsledkom vojenskému útoku proti tejto zemi vedeného Saudmi. Konvenčné nazeranie na tieto útoky v Jemene naznačovalo, že ide o posledné bojisko v zástupnej vojne medzi Iránom a Saudskou Arábiou. Takéto vyobrazovanie konfliktu často Irán prezentuje ako agresora, opakovane zdôrazňujúc, že zásah Saudskej Arábie v Jemene bol vynútený kvôli iránskemu zasahovaniu na cudzom území. Avšak, takéto tvrdenia ignorujú nielen realitu vnútornej politiky Jemenu, ale taktiež nemalú časť jeho histórie.
Jemen bol účinne ovládaný Zayd imánmi viac ako 1000 rokov až do roku 1962, kedy vojenskí dôstojníci viedli prevrat, ktorým zvrhli vedenie Zaydov a pokúšali sa založiť republikánsky systém. Následná občianska vojna zažila vo veľkej miere zapojenie vonkajších síl, najmä z Egypta za prezidenta Gamala Abdela Nassera. Na jej vrchole bolo v Jemene rozmiestnených 70.000 egyptských vojakov a viac ako 10.000 z nich v nej nakoniec umrelo. Iróniou vzhľadom k aktuálnej udalosti je, že Saudská Arábia vtedy podporovala návrat imámov Zayd k moci.
Výsledkom konfliktu sa Jemen rozštiepil. Republikáni víťazili v severnej časti krajiny, zatiaľ čo južná časť krajiny sa stala samostatným komunistickým štátom. Aj napriek víťazstvu republikánskych dôstojníkov podporovaných Egyptom, sa Saudská Arábia stále pokúšala priviesť novú vládu Severného Jemenu pevne do vlastnej sféry vplyvu.
Počas niekoľkých desaťročí, Saudmi podporovaný Ali Abdullah Saleh vládol nad Severným a neskôr nad celým zjednoteným Jemenom. Saleho vláda bola poznamenaná perzekúciami menšiny Zayd, aj keď sám Saleh patril k tejto sekte. Saleh bol tiež silným stúpencom Saddáma Husajna počas iránsko-irackej vojny. Po Amerikou vedenej invázii do Iraku v roku 2003 sa stal Jemen útočiskom pre Baathistov a Saleh získal prezývku “Saddam Saghir” (Malý Saddám). Po 34 rokoch prišiel pád Saleha a to v roku 2012, keď podpísal na základe dohody sprostredkovanej Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) prenos moci na svojho viceprezidenta, Abeda Rabbiho Mansoura Hadího, uprostred protestov inšpirovaných Arabskou jarou.
Hauti už dlho vyjadrovali svoje rozhorčenie vyplývajúce zo sociálno-ekonomického a politického útlaku, ktorému čelilo mnoho Jemenčanov v rukách svojej vlády, rovnako ako vplyvu Saudmi sponzorovanej saláfistickej propagande v krajine. Boli taktiež proti americkej intervencii v ich krajine, čo bolo kľúčovou súčasťou ich platformy. Ozbrojená vzbura Hautiov proti Salehovej vláde začala v roku 2004 a v priebehu šiestich vojen bojovali medzi dvoma stranami, pokiaľ Saleh v roku 2012 nepadol.
Hauti zohrali významnú úlohu v protestoch, ktoré viedli k odstráneniu Saleha a boli významnou silou v krajine, keď Hadí zložil prísahu ako prezident. Napriek tomu boli vyradení z politického procesu vedeného GCC, ktorý priviedol Hadího k moci. Ich pokračujúca marginalizácia zo strany prechodnej vlády a zjavné odmietnutie uznať hnutie Hautiov ako legitímneho hráča, čoskoro viedlo k protestom, ktoré sa nakoniec preniesli do obnovenia vojenského konfliktu.
Hauti boli schopní robiť pôsobivé pokroky, pretože reflektovali veľkú časť skutočného rozhorčenia mnohých Jemenčanov bez ohľadu na sekty. Preukázali tiež, že sú prefíkaní pragmatici, keď sa snažili získať výhody z aliancie s bývalým prezidentom Salehom. Preto nie je len prehnané pripisovať úspechy Hautiov údajnej iránskej podpore, ale bolo by to taktiež neúprimné vzhľadom k realite konfliktu v Jemene.
V prvom rade ide v Jemene o občiansku vojnu, v ktorej sa Saudská Arábia a ďalšie štáty nerozumne rozhodli dramaticky zasiahnuť. Okrem toho, údajná priama iránska intervencia v Jemene nielen odporuje iránskemu obrannému postoju v regióne – ktorý mnoho amerických politikov a inštitúcií uznalo – ale tiež výrazne nadhodnocuje schopnosť Iránu ovplyvniť udalosti v Jemene tak rozhodujúcim spôsobom.
Útokom proti Hautiom Saudská Arábia ďalej prispieva k destabilizácii jeho južného suseda i hraníc, a oslabuje jednu z mála skupín v Jemene, ktorá úspešne bojovala proti al-Káide na Arabskom polostrove. Ako v priebehu rokov už ukázal rad podobných zahraničných intervencií v blízkovýchodných občianskych vojnách, Saudská Arábia má len malú nádej na dosiahnutie pozitívneho výsledku v Jemene. So všetkou pravdepodobnosťou Saudská Arábia iba prispeje k zhoršeniu situácie. Je ľahké si predstaviť scenár, v ktorom al-Kájda vyplní mocenské vákuum v Jemene a Islamský štát potencionálne ustanoví svoju prítomnosť v ďalšej krajine.
Na ukončenie nepriateľstva a pre stabilizáciu Jemenu by malo okamžite zahájiť rokovania šesť svetových mocností, Irán a Saudská Arábia na prejednanie celostného plánu, ktorého cieľom je dosiahnuť okamžité a úplné prímerie; ukončenie všetkých zahraničných vojenských invázií; poskytnutie rozsiahlej humanitárnej pomoci; obnovenie širokého národného dialógu; riešenie problémov rôznych frakcií a zúčastnených strán v rámci krajiny spravodlivým spôsobom; dohodnutie systému zdieľania moci; a vytvorenie vlády národnej jednoty. Toto je potrebné vykonať s citlivým pochopením pôvodu problémov a obáv, ktoré viedli k súčasnej situácii v krajine a k akciám Hautiov, nie prostredníctvom nedbalej viery v klamné a zjednodušené príbehy, ktoré zo všetkého vinia Irán.
V skutočnosti Irán už v tomto smere vykonal kroky, keď iránsky minister zahraničia Mohammad Javad Zarif zaslaním listu generálnemu tajomníkovi OSN Ban Ki-moonovi načrtol mierový štvorbodový plán pre Jemen. Zarif zdôraznil potrebu širokého dialógu medzi všetkými príslušnými stranami a “vytvorenie širokej vlády národnej jednoty.”
Ako dokazuje útok na Jemen, regionálna stratégia Saudskej Arábie spočíva na využití Iránu ako obetného baránka pre ospravedlnenie svojej vlastnej agresívnej politiky. Táto politika sa zameriava na udržanie a rozšírenie nekompromisnej Saudskej hegemónie na celom Arabskom polostrove a na Strednom Východe. Avšak s cieľom zachovať autoritárske vládnutie v Jemene a naďalej marginalizovať obrovskú časť jemenskej spoločnosti, Saudská Arábia poškodzuje iba svoje vlastné záujmy a otvára dvere násiliu, ktoré sa môže preniesť na jej vlastné územie. Saudovia by si mali byť vedomí, že rovnako ako je tomu u iných kríz na Blízkom Východe, je jediným východiskom jemenského konfliktu politické jednanie založené na riešení problémov všetkých zúčastnených strán.
[sociallocker id=2937][/sociallocker]
