Zuzana Hanzelová, redaktorka RTVS a Monika Tódová z DenníkaN dostali skvelý nápad – diskutovať so žiakmi priamo na školách a tak formovať ich “správny” politický názor.
Nemusím byť atómový vedec ani konšpirátor, aby vo mne zablikala výstražná kontrolka, keď chcú novinári vychovávať a formovať názory deti a tínedžerov. A navyše v škole. Na prednáškach. Dnešní novinári, ktorým sa dá vytknúť minimálne nepopierateľná tendenčnosť. Ak nie neprofesionalita, zaujatosť, manipulácia informácií, obmedzenosť atď.
Redaktorka RTVS (predtým TA3) Hanzelová dokonca ohlásila na svojom FB profile rozhodnutie založiť projekt, v ktorom “budú novinári chodiť po školách a vysvetľovať študentom ako pracujeme, prečo by nám mali/nemali veriť, a diskutovať s nimi na akékoľvek témy budú chcieť” a vyzvala svojich kolegov na spoluprácu.
Celá iniciatíva vzišla z dôvodu vzostupu pravicového extrémizmu, kvôli sympatiám voči Kotlebovi, kvôli informačnému chaosu a nedostatočnej orientácii mladých v historických a politických kontextoch. Teda, tak si to vysvetľujem aspoň ja.
Z takéhoto pohľadu to môže byť fajn vec a naozaj dobre mienená a dokonca potrebná iniciatíva, samozrejme len s predpokladom, že by išlo o rozvoj kritického myslenia, kultivovanie osobnosti a odmietnutie nenávisti a extrémizmu ako takéto, nech už má akúkoľvek podobu.
Diskusia je zásadná záležitosť. Môže človeka nesmierne obohatiť. No diskusia novinárov? Ak chcete informovať študentov o svojej práci, nech sa páči, učebne žurnalistiky a masmédií sú pre vás otvorené. Vaše diskusie však na stredné či základné školy nepatria, hlavne nie, ak sa len chcete pasovať vo svojich názoroch a postojoch, ak chcete prezentovať svoje pravdy a videnie sveta, či formovať názor a politické preferencie mládeže.
Toto nie je úloha novinárov, vaša zodpovednosť spočíva v inom. Skúste na to prísť sami. Takúto snahu vnímam ako nie príliš vhodný precedens, pretože práve novinári majú poriadne za ušami a práve dnes nemajú takmer žiadnu dôveryhodnosť. A to neplatí len pre “prednášajúcu” Moniku Tódovú, ktorá je momentálne prepieraná v súvislosti s kauzou Gorila a politickými machináciami D. Lipšica.
Práve novinári a médiá stoja na vrchnom stupienku tých, ktorí sú zodpovední za panujúcu frustráciu a konflikty v spoločnosti. Kvôli mnohým nenávistným a zlomyseľným vyjadreniam, manipulácii informácií, zaujatosti, zámernej selekcii, nálepkovaniu a nikdy nekončiacemu hodnoteniu, analýzam a predpovediam, ktoré takmer nikdy nevychádzajú, a v neposlednej rade kvôli akejsi nadradenosti. Títo ľudia, ktorí ešte nenastavili zrkadlo ani sami sebe, ho chcú nastavovať spoločnosti a byť vzorom deťom? Kultivovať ich obzory?
Deti potrebujú morálne vzory, potrebujú vedenie ku skutočným hodnotám, potrebujú bezpečné prostredie, ktoré by umožňovalo ich zdravý osobnostný rast a samozrejme potrebujú vzdelávanie, ktoré by reflektovalo skutočné potreby a procesy v súčasnom svete, s prihliadnutím na mnohé ďalšie aspekty a súvislosti interdisciplinárneho charakteru. Takéto dieťa je schopné vnímať, rozlišovať a kriticky zvažovať na rôzne témy, bez toho, aby si potrebovalo privlastňovať názory iných. Namiesto toho bude hľadať odpovede v sebe, vo svete, v tom čo vie a čo cíti.
Ja som sa síce k deťom ešte nedopracoval, nie som rodič ani pedagóg, preto nemôžem nikomu kázať, no toto si musí zhodnotiť každý sám za seba. Potrebuje mládež diskusie našich novinárov, aby porozumela sama sebe a riadila sa svojimi hodnotami?
