Vijay Prashad je indický historik, novinár, ľavicový komentátor, výkonný riaditeľ Tricontinental: Inštitútu pre sociálny výskum, a autor niekoľkých kníh, vrátane The Darker Nations: A Biography of the Short-Lid Third World (The New Press, 2007), The Poorer Nations: A Possible History of the Global South (Verso, 2013) a Washington Bullets (LeftWord 2021). Jeho novou knihou je Stiahnutie: Irak, Líbya, Afganistan a krehkosť americkej moci (The New Press, 2022), ktorú napísal spolu s Noamom Chomskym. Pravidelne píše pre viaceré médiá, vrátane Asia Times, je šéfredaktorom LeftWord Books.
Adriel Kasonta: Čo si myslíte o ukrajinskom pokuse naverbovať bojovníkov z Afriky, aby bojovali proti ruským vojakom? Veríte, že táto výzva má šancu uspieť a uvidíme týchto ľudí bojovať po boku neonacistov, ktorí inak pociťujú hlbokú nenávisť voči farebným ľuďom?
Vijay Prashad: Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal „občanov sveta“, aby prišli bojovať na Ukrajinu. Prekvapilo ma, keď som videl, že britská ministerka zahraničia Liz Trussová povedala: „Ak ľudia chcú podporiť tento boj, podporím ich v tom”. Prekvapilo ma to kvôli nedávnej skúsenosti, keď Európania odišli bojovať do vojny v Sýrii a potom sa vrátili domov hlboko radikalizovaní alebo dezorientovaní.
Je dobrý nápad pustiť civilistov do vojnovej zóny? Aspoň francúzska vláda to neodporúča. Asi tak veľmi sú civilisti zo Západu znepokojení. Niektorí z týchto ľudí, ktorí prichádzajú na Ukrajinu, vrátane 200 ľudí, ktorí prišli z Chorvátska, sú neonacisti, ktorí prišli, aby sa pripojili k rôznym nacistickým práporom, vrátane práporu Azov.
Ukrajinskí veľvyslanci v mnohých krajinách ako Alžírsko či Senegal žiadajú na sociálnych sieťach ľudí, aby prišli na Ukrajinu a bojovali. Toto je veľmi znepokojujúci vývoj.
Žoldnieri sú platení. Správy – ako napríklad tie v London Times – naznačujú, že profesionálnym žoldnierom sa ponúka 2 000 dolárov za deň, aby prišli na Ukrajinu. Aj keď asi len desatina z toho sa ponúka napríklad ľuďom zo Senegalu, konkrétne ak je aj v ponuke 200 dolárov na deň, je to viac ako ich priemerná mesačná mzda (161 dolárov).
Nezamestnaní senegalskí pracovníci to môžu považovať za skvelú príležitosť zarobiť peniaze a emigrovať do Európy. Toto by malo zalarmovať Organizáciu spojených národov, nakoľko ide o obchodovanie s ľuďmi. Senegalská vláda aspoň stiahla ukrajinského veľvyslanca v Dakare a varovala ho, že takýto nábor je podľa senegalských zákonov nezákonný.
Jednou vec je, aby Zelenskyj a Ukrajinci vytvorili na Ukrajine ľudovú milíciu, no druhá vec je využiť sociálnu nerovnosť sveta na nábor ľudí z chudobnejších krajín do bojov na Ukrajine. Prosím buďte si vedomí, že máme Dohovor OSN proti náboru, využívaniu, financovaniu a výcviku žoldnierov. Tento dohovor ratifikovalo 46 krajín. A zahŕňa Senegal aj Ukrajinu!
Všetci sme videli mediálne správy a živé prenosy od študentov z krajín globálneho juhu, ktorí uviazli na ukrajinsko-poľskej hranici a tvrdili, že sa počas procesu evakuácie stretli s nerovným zaobchádzaním, nehovoriac o tom, že čelili rasizmu a priamej segregácii tým, že boli požiadaní, aby išli na koniec radu. Čo môže byť hlavnou príčinou takéhoto správania? Môže sa to v budúcnosti vypomstiť?
Vijay Prashad: Každý civilista, ktorý chce utiecť pred vojnou, je vojnovým utečencom, a preto mu podľa medzinárodného práva musí byť poskytnutá ochrana. Títo študenti sú tiež vojnoví utečenci.
Vieme, že Poľsko malo hlboko rasistický postoj k utečencom z Ázie (Afganistanu a Sýrie). Prečo by zrazu mali zmierniť svoju rasistickú integračnú politiku, keď ide o ázijských a afrických študentov z Ukrajiny?
V pohraničných krajinách funguje politika „Ukrajina na prvom mieste“. To znepokojilo vlády na celom svete. Africké štáty od Nigérie až po Južnú Afriku boli prvé, ktoré sa tomuto postavili. Musím povedať, že ázijské vlády neboli také rázne, ako by mali byť.
Tento postoj treba vziať na vedomie a po skončení vojny naň nezabudnúť. Musíme viesť širší diskurz o rasizme, ale najmä ak ide o vojnu. Je tu toľko starosti o Iračanov alebo Sýrčanov, ako sa dostáva Ukrajincom?
Tento jazyk “modrých očí a blond vlasov” je veľmi, veľmi znepokojujúci. Zatiaľ som k týmto záležitostiam nezaznamenal žiadne komentáre od najmocnejších krajín a ani od Organizácie spojených národov.
Pokrytie situácie na Ukrajine v západných médiách nie je veľmi prekvapivé, pričom sa rozlišuje medzi tými, ktorí utekajú pred konfliktom na Ukrajine, a tými, ktorí utekajú pred konfliktmi na Blízkom východe alebo v Afrike, príkladom je korešpondent CBS News Charlie D’Agata. Čo nám to hovorí o tzv. zjednotenom Západe? Dá sa otvorene povedať, že Západ je morálne skrachovaný?
Vijay Prashad: Som presvedčený, že v západných krajinách je potrebná veľká introspekcia. Liberalizmus je hlboko zakorenený. Alebo ani nie. D’Agata sa ospravedlňuje a je mu odpustené. No zostáva to v ovzduší. Nehovorím, že by mal byť zrušený, ale možno ukázal, že nie je tým najlepším znalcom, ako reportovať tento príbeh.
Tá sebaanalýza (Západu) sa jednoducho nekoná. V Spojených štátoch využili viaceré štáty politickú moc, aby zabránili výučbe o rasizme a diskriminácii, démonizujúc „teóriu kritickej rasy“ a etnické štúdie.
Vo Veľkej Británii a Francúzsku neexistuje introspekcia týkajúca sa ich histórie imperializmu. Obe krajiny ho popierajú a odmietajú akceptovať tvrdé morálne argumenty antirasistických hnutí v týchto krajinách. Morálny krach elít je jasný, no v západných krajinách samozrejme existujú aj masové hnutia, ktoré sa snažia tieto veci vytiahnuť na svetlo sveta.
Keď USA a ich spojenci napadli a ilegálne bombardovali krajiny na Blízkom východe alebo v Afrike, nestretli sme sa s takým pohoršením a kolektívnym konaním ako v prípade Ukrajiny. Vlastne aj počas ruskej vojenskej kampane na Ukrajine Saudská Arábia bombardovala Jemen a USA/AFRICOM minulý mesiac bombardovali Somálsko. Znamená to, že európske životy a utrpenie sú dôležitejšie než iné? Nie sme si rovní?
Vijay Prashad: Verím, že existuje medzinárodné rozdelenie ľudskosti. O tomto koncepte som začal uvažovať, keď som si prvýkrát prečítal slová zástupcu americkej chemickej korporácie Cyanamid, po výbuchu Union Carbide v Bhópále v Indii, ktorý zabil tisíce ľudí.
Michael Utidjian, medicínsky riaditeľ pre American Cyanamid, ktorý predtým pracoval pre Union Carbide, povedal, že vinu nesú miestni manažéri, ktorí nezdieľajú „severoamerickú filozofiu dôležitosti ľudského života“. Inými slovami, je im jedno, či v týchto častiach sveta žijú alebo umierajú ľudia. A keďže ich to nezaujíma, tak im ani netreba veľa platiť, takže mzdy môžete znižovať. A môžete znižovať aj bezpečnostné štandardy. A môžete ich pokojne bombardovať.
Jemenčan zomrie, nuž, Jemenčania zomierajú. Ale ak zomrie Európan, je to strašné. Toto je medzinárodné rozdelenie ľudskosti. Je to morálne odporné, ale v skutočnosti ide aj o porušenie medzinárodného práva.
Je to síce porušenie práva, ale bežne sa porušuje. Vláda Haiti sa v roku 2009 pokúsila zvýšiť minimálnu mzdu, ale vláda USA zasiahla, aby túto snahu zmarila; a to chceli zvýšiť mzdu na 1,75 dolára na deň, čo by stále bolo pod hranicou chudoby 2 doláre na deň. To je medzinárodné rozdelenie ľudskosti: niektorí ľudia musia mať “podľudské životy”.
Musíme byť z toho pobúrení, ale aj vybudovať silu na zmenu tohto systému.
To ma privádza k otázke o koncepte „medzinárodného spoločenstva“. Čo je dnes takzvané „medzinárodné spoločenstvo“ a zmenil sa tento koncept od 19. storočia?
Vijay Prashad: Domnievam sa, že výraz „medzinárodné spoločenstvo“ sa často zneužíva. Je to v podstate prerobená verzia starých koloniálnych mocností, ktoré sa stretli v Berlíne, aby si v roku 1885 rozdelili Afriku.
Keď sa použije výraz „medzinárodné spoločenstvo“, nezahŕňa napríklad vládu Nepálu alebo vládu Barbadosu. Okrem stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, ide väčšinou o krajiny NATO.
Potrebujeme demokratickejší svetový poriadok, taký, ktorý je založený na nádejach a snoch všetkých národov sveta a tieto sny predložili na stôl vlády, ktoré sú členmi Valného zhromaždenia OSN.
Túto otázku som položil, pretože USA zvažovali sankcionovať Indiu za to, že sa zdržala hlasovania o ruskej invázii v OSN, a vyjadrili svoje rozhorčenie nad krajinami ako Čína, Pakistan, Indonézia, Brazília a Pakistan a nazvali ich „medzinárodnými vyvrheľmi“. Môžeme tvrdiť, že vývoj na Ukrajine vytvoril jasnú demarkačnú líniu medzi globálnym severom a globálnym juhom, a ak áno, aké môžu byť možné dôsledky?
Vijay Prashad: Spojené štáty americké majú obrovskú výhodu a túto výhodu majú už desaťročia: sú schopné formovať obrovskú časť svetovej ekonomickej aktivity prostredníctvom svojho komplexu založeného na dolári – Wall Street – Americkom ministerstve financií – Medzinárodnom menovom fonde (MMF).
Väčšina svetového obchodu sa uskutočňuje v dolároch a väčšina finančných aktivít prebieha prostredníctvom Amerického ministerstva financií a je presadzovaných bankovým systémom Wall Street a MMF. Pre vládu USA je preto veľmi jednoduché uvaľovať na krajiny ekonomické sankcie.
Podľa medzinárodných dohôd by však takéto sankcie nemali byť možné, keďže Charta OSN (v článku 41) hovorí, že ekonomické sankcie možno uložiť len na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Preto tieto sankcie nazývame nezákonné a jednostranné. Tieto sankcie sú možné len vďaka obrovskej moci, ktorú majú USA nad obchodnými, finančnými a rozvojovými systémami.
De-dolarizáciu a vytvorenie alternatívnych finančných systémov si možno ľahšie predstaviť, než v skutočnosti uviesť do praxe. Krajiny si musia osvojiť alternatívne systémy, ale zvyky používania dolára vytláčajú akýkoľvek pokus o vytvorenie alternatívnej denominácie obchodu alebo nových systémov finančných prevodov. Na to, aby sa zrodila alternatíva, by to vyžadovalo veľký počet krajín, ktoré by začali používať iné formy platieb (než v dolároch) a nebáli sa sankcií zo strany USA.
Jedna vec je ľudí otočiť a nahnevať ich a druhá vec je prísť s alternatívou. Čína a Rusko majú alternatívne prevodové systémy, ale veľa krajín či bánk ich nepoužíva. Bolo by oveľa jednoduchšie vyvinúť alternatívy prostredníctvom bloku BRICS, ale to nebolo také úspešné. O možnostiach odklonu od systému dolár – Wall Street – Americké ministerstvo financií – MMF musí prebehnúť robustná diskusia.
Ako vieme, nový prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim AA Khan začal vyšetrovanie možných vojnových zločinov na Ukrajine, keďže sa môžu týkať Ruska, ale úplne ignoroval vážne obvinenia voči americkým silám a CIA týkajúce sa zločinov spáchaných v Afganistane. Vieme, že ICC stíha výlučne afrických diktátorov, no dáva voľný priechod takým osobnostiam, ako sú Tony Blair alebo George W. Bush, je možné to nazvať dvojitým metrom?
Vijay Prashad: Je to samozrejme dvojitý meter. Tieto inštitúcie – ako napríklad ICC – zostávajú podriadené hlavným západným mocnostiam. Je to škoda. USA dokonca ani neratifikovali Rímsku zmluvu, ktorú stanovil ICC, no napriek tomu volajú po vyšetrovaní, pretože majú tak veľkú diplomatickú a finančnú moc. ICC sa musí dôkladne zamyslieť nad vlastnou dôveryhodnosťou.
Zdroj prekladu:
