David Harrison z denníka Wall Street Journal uvádza, že spodná polovica (vzhľadom na bohatstvo) všetkých amerických domácností má v skutočnosti o 32% menej majetku než v roku 2003 a až nedávno znovu získali späť bohatstvo, ktoré stratili počas hospodárskej recesie v rokoch 2007 až 2009.
Po desiatich rokoch sa teda americké domácnosti v oblasti aktív (majetok a iné cennosti) dostali tam, kde boli pred hospodárskou krízou, no stále nie na úroveň, ktorú žili v roku 2003.
V Spojených štátoch je 129 miliónov domácností, čo znamená, že asi 64,5 milióna domácností sa má o tretinu horšie, než v dobe, keď Bush ml. rozhorel vojnu v Iraku. (Žeby existovalo spojenie?)
Naopak, vrchné 1% domácností, teda asi 1,29 milióna tých najbohatších, má dvakrát toľko aktív než v roku 2003.
Úroveň ekonomiky je neuveriteľne odtrhnutá od reálneho života a blahobytu bežných ľudí
Harrison hovorí, že miera zvyšovania nerovnosti v majetkových pomeroch je dokonca vyššia než miera zvyšovania nerovnosti v príjmoch.
Pokiaľ ide totiž o príjmy, priemerná mzda priemerného pracovníka bola v reálnom vyjadrení po celé desaťročia statická. Američania boli po druhej svetovej vojne zvyknutí, že si každý rok prilepšovali. Tí, ktorí nie sú bohatí, neboli bohatí od roku 1970.
Chudobní chudobneli výrazne až v posledných dvoch desaťročiach a naopak bohatí výrazne bohatli. Tento všeobecný sociálny trend pomáha objasniť americkú politiku, vďaka ktorej pracovníci trpia kvôli častej krádeži platov (ide o odmietnutie zaplatenia mzdy alebo zamestnaneckých benefitov, napríklad neplatením nadčasov, či porušovaním zákona o minimálnej mzde), kvôli mzdám, z ktorých väčšina ľudí nedokáže v skutočnosti vyžiť a kvôli klesajúcej mobilite.
Druhou charakteristikou americkej politiky je plutokracia, v ktorej malý počet miliardárov riadi celú spoločnosť pre svoj vlastný zisk a úžitok.
Zákony o financovaní kampaní boli republikánmi na Najvyššom súde doslova vypitvané, aby takí ľudia ako Trump mohli využiť svoje nečestné zisky na to, aby si viac či menej mohli kúpiť voľby, spolu so svojimi bohatými podporovateľmi a ich čiernymi peniazmi. Trump ich odmenil masívnym znížením daní pre 1% najbohatších, čím sa vytvoril deficit federálneho rozpočtu vo výške 1 bilión dolárov ročne. Keďže vláda poskytuje ľuďom služby a už si ich nemôže dovoliť poskytovať na rovnakej úrovni, toto „zníženie daní“ superbohatých je v skutočnosti ďalšou daňou pre robotníkov.
