Dokument z dielne Jacques Charmelot a Arnaud Hamelin popisuje historický vzťah medzi Spojenými štátmi americkými a Saddámom Husajnom. Odhaľuje spoluvinu USA v Saddámovej krutovláde, nepochopenie, neschopnosť či priamy zámer amerických politických špičiek, ktoré využívali irackého diktátora k vlastným cieľom a nakoniec ukončili tento zvrátený vzťah nešťastnou okupáciou Iraku, ktorá si vyžiadala milión mŕtvych a znamenala vzostup islamskému radikalizmu, ktorého sme dnes svedkami. V tomto dokumente vypovedajú priami účastníci udalostí – diplomati, žurnalisti, bývalí spravodajskí agenti, riaditeľka CIA či poradca Bieleho domu alebo samotného Saddáma Husajna.
Mimo zaujímavých faktov a mnohých súvislostí sa dozviete i to, že …
Saddám ako mladý pracoval pre CIA v boji proti komunistom a spoločne sa im podarilo zmeniť režim v Bagdade,
po revolúcii v Iráne a zmene proamerického režimu vyhlásil Husajn svojmu susedovi vojnu, v ktorej bol podporovaný Spojenými štátmi,
Reaganova vláda povolila Iraku nakupovať chemikálie a plány na výrobu zbraní hromadného ničenia,
v kurdskej dedine Halabdža v Iraku použil Husajn chemické zbrane a usmrtil 5 tisíc civilistov, na čo OSN nijak nezareagovala,
americká vláda dodávala v čase 8-ročnej vojny medzi Iránom a Irakom zbrane Iraku aj Iránu,
v roku 1987 iracké letectvo zaútočilo na americkú vojenskú loď Stark, kde umrelo 37 členov posádky, no Washington vyhlásil, že išlo o nehodu, nakoľko sa Irak ospravedlnil za omyl,
americká delegácia Husajnovi priľúbila, že nebude zasahovať v prípade konfliktu s Kuvajtom, čo sa však nestalo,
ľudové iracké povstanie proti Hasajnovi v roku 1991 verejne podporovala americká administratíva, no Spojené štáty neurobili nič proti jeho krvavému potlačeniu a masakru 150-tisíc ľudí,
OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie, ktoré mali za následok vyše milióna mŕtvych Iračanov,
Washington zámerne spojil útoky na Svetové obchodné centrum a vojnu s terorizmom s Husajnom, hoc zodpovední si boli dobre vedomí, že žiadne prepojenie na Irak a Saddáma neexistovalo …
