Turecká vláda v auguste spustila vojenskú operáciu v kurdských oblastiach na juhu a juhovýchode krajiny, zameranú proti zakázanej Strane pracujúcich Kurdistanu (PKK), ktorá je Anakrou považovaná za teroristickú organizáciu. Napriek tomu, že tureckí vládni činitelia vyhlasujú, že ide výlučne o boj proti terorizmu a akúkoľvek kritiku odmietajú, mnohé medzinárodné organizácie pre ľudské práva hovoria o kolektívnom treste proti Kurdom, či priamo o genocíde. Proti jednaniu tureckej vlády sa kriticky vyjadrili aj viaceré známe osobnosti a svetoví akademici. Turecký prezident Erdogan sa dokonca priamo vyhrážal odporcom a kritikom vojenskej operácie namierenej proti PKK.
Amnesty International uviedla, že postup Ankary a silových zložiek ohrozuje 200.000 ľudí žijúcich v postihnutých oblastiach a to prerušením základných služieb, zákazom volného pohybu a prestrelkami v obytných oblastiach. Prinajmenšom 150 civilistov a stovky bojovníkov PKK pri operácii zahynuli.[sociallocker id=2937][/sociallocker]
Kurdskí bojovníci sú pritom najefektívnejšou pozemnou silou na území Iraku a Sýrie, ktorá bojuje proti džihádistom z Islamského štátu a iných radikálnych hnutí. Napriek tomu sú častým terčom práve tureckých síl, ktoré oficiálne bojujú na strane koalície proti ISIL. Turecko, člen NATO a partner Európskej únie, s ktorou jedná o bezvízovom styku a členstve, len nedávno zostrelilo ruský bombardér pri bojovej misii na sýrsko-tureckých hraniciach, vyslalo vojsko na územie Iraku bez súhlasu irackej vlády, bolo zapojené do obchodu s kradnutou ropou v rukách ISIL, čelilo obvineniam z dodávok zbraní džihádistom v Sýrii a z prebiehajúceho náboru a výcviku džihádistov v jeho mestách. Posledne čelí sérii bombových atentátov, ktoré usmrtili desiatky ľudí, vrátane zahraničných turistov.
