Excelentná austrálska ľavicová novinárka a analytička Caitlin Johnstoneová ponúka zaujímavý a kritický geopolitický pohľad na vojnovú propagandu a konflikt na Ukrajine, ktorý zasadzuje do globálnej perspektívy dlhodobého mocenského súperenia medzi Americkým impériom a Čínsko-ruským blokom.
Vojna sa pre Kyjev nevyvíja dobre a bolo by nerozumné očakávať, že sa to zmení. Zatiaľ čo sa ohromná vojenská sila zmocňuje klientského štátu USA, realita je v procese tvrdého prebudenia západných liberálov, ktorí sa pripojili k vojnovej propagande o tom, ako odvážny, sexi komik viedol víťazné ťaženie, aby vykopol Putinov zadok z Ukrajiny.
Zelenskyj teraz zúri, že mocnosti NATO odmietli vojensky zasiahnuť proti Rusku. Zrejme predtým nadobudol dojem, že centralizované impérium USA by mohlo riskovať svoju existenciu pri obrane svojich drahých priateľov Ukrajincov.
“Bohužiaľ, dnes máme dojem, že je čas si dať poslednú večeru: bezpečnostné záruky a prísľuby, odhodlanie spojenectiev – hodnoty, ktoré sa zdajú byť pre niekoho mŕtve,” povedal v piatok Zelenskyj.
“Všetci ľudia, ktorí od dnešného dňa zomrú, zomrú aj kvôli vám,” dodal ukrajinský prezident. “Pre vašu slabosť, pre vašu nejednotnosť.”
Musí to byť ťažké, ten proces pochopenia, že ste v skutočnosti nikdy neboli cenným partnerom v boji západnej civilizácie za slobodu a demokraciu. Že ste vždy boli len ďalším obetným pešiakom na šachovnici mocností.
V novom článku s názvom “USA a spojenci sa potichu pripravujú na ukrajinskú exilovú vládu a dlhé povstanie“, The Washington Post uvádza, že predstavitelia USA očakávajú, že Rusko zvráti svoje skoršie straty a úspešne vyženie Zelenského režim z krajiny, po čom sa plánuje „dlhé, krvavé povstanie“ proti votrelcom podporované miliardami dolárov z amerických dotácií.
USA sa už v minulosti snažili vtiahnuť Moskvu do vyčerpávajúcich, nákladných vojenských šlamastík, ktoré by monopolizovali ich vojenskú palebnú silu, zatiaľ čo prelievajú krv a svoje bohatstvo. Poradca Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski, autor hegemonického manifestu USA The Grand Chessboard: American Primacy and its Geostrategic Imperatives, sa otvorene chválil tým, že nalákal Rusko do vlastného Vietnamu v boji proti mudžahedínom v Afganistane, podporovaných Spojenými štátmi.
Pred dvoma rokmi vtedajší Osobitný predstaviteľ USA pre Sýriu povedal počas video podujatia organizovaného Hudsonovým inštitútom, že jeho úlohou bolo urobiť zo Sýrie „bažinu pre Rusov“.
Takže nie je to nič nové, neprišlo to z čista jasna a znamená to, že všetko to sebaisté pózovanie západnej politickej/mediálnej triedy o potrebe nalievať zbrane do Ukrajiny nie je v skutočnosti o záchrane ukrajinských životov (to dokáže iba vyjednávanie o prímerí), ale o využití tejto jedinečnej príležitosti na to, čo najviac ublížiť ruským geostrategickým záujmom. Ukrajina je sama o sebe bezmocná zastaviť Rusko v ovládnutí Kyjeva bez ohľadu na to, koľko zbraní sa tam pošle. No tieto zbrane možno použiť práve na boj v rámci „dlhého, krvavého povstania“, čo bude stáť oveľa viac životov, no Moskvu to udrží vojensky zamestnanú a bude finančne krvácať, čo v konečnom dôsledku poškodí Putinovu domácu popularitu.
Už to by samo o sebe znamenalo významnú výhodu pri presadzovaní záujmov USA, ale tie majú okrem toho ešte väčšiu výhodu vytvorením medzinárodného súhlasu k bezprecedentnej ekonomickej vojne proti celému ruskému národu, ako aj zabitím projektu Nord Streamu 2 a získaním obrovskej podpory pre NATO a imperiálnu vojensko-spravodajskú mašinériu. Západný svet je nateraz zjednoteným frontom proti sauronovskej hrozbe Vladimíra Putina v podstate rovnakým spôsobom, akým sa zjednotil proti hrozbe globálneho terorizmu po 11. septembri, a pravdepodobne vidíme len počiatky podobných agend, ktoré sa budú ďalej rozvíjať.
Môžeme očakávať, že tieto agendy budú použité na pokus o ochudobňovanie, podkopávanie, agitáciu a v konečnom dôsledku zrútenie a balkanizáciu Ruska, tak ako to chcú CIA a Washingtonské monštrá urobiť od pádu Sovietskeho zväzu. Čína by tak zostala osamotená bez svojho medvedieho strážcu jadrovej superveľmoci a bola by oveľa zraniteľnejšia voči imperiálnym operáciám zameraných na zmarenie vzniku skutočného multipolárneho sveta, čo je cieľ, ktorý majú americkí imperialisti zadefinovaný v písomnej forme už tri desaťročia.
To je veľký potenciálny prínos pre americké impérium len za cenu stratu Ukrajiny. Niečo ako obetovanie pešiaka, aby ste dostali kráľovnú.
Myslím si, že veľká časť dôvodov, prečo sme ja a iní nesprávne vyhodnotili pravdepodobnosť rozsiahlej invázie na Ukrajine spočívala v tom, že výpočet nákladov vs. prínosov nedával zmysel a na papieri Moskva týmto konaním mohla z dlhodobého hľadiska oveľa viac stratiť, než získať. Trochu sa aj predpokladalo, že impérium by bolo radšej, keby Rusko Ukrajinu nezabralo, preferujúc postupné zasahovanie salámovou taktikou NATO, než aby sa vzdalo užitočného klientskeho štátu na hraniciach Ruska.
No šach je o tom, ako vymanévrovať svojho súpera a nechať mu na výber iba zlé možnosti, a nakoniec ponechať kráľa bez možnosti bezpečných ťahov. Strážci impéria vedeli, ako už v roku 2014 vysvetľoval zosnulý Justin Raimondo pre Antiwar, že si Putin nemôže dovoliť stratiť Ukrajinu bez straty kľúčovej podpory v Rusku. Skombinujte to s vystupňovanými útokmi na donbaských separatistov a tvrdým odmietnutím Západu urobiť aj tie najbezvýznamnejšie ústupky – ako bola záruka, že neprijmú do NATO národ, ktorý aj tak nemali v úmysle prijať – a môžete pochopiť, ak nie rovno podporiť Putinov drastický kurz priamej akcie.
Washington nevyvíja žiadne zmysluplné diplomatické úsilie na ukončenie násilia. Ukrajinské životy sa míňajú ako haliere v mene dosiahnutia americkej celoplanetárnej nadvlády tým, že sa vyhrocuje medzinárodná podpora pre uškrtenie Ruska a zároveň sa nalievajú do vojensko-priemyselného komplexu obrovské prostriedky namiesto toho, aby sa urobil čo i len ten najmenší krok smerom k deeskalácii, diplomacii a zmierneniu napätia.
A je celkom možné, že to všetko bolo plánované roky dopredu.
Je náhoda, že predtým, ako sa to všetko začalo, sme boli päť rokov bombardovaní protiruskými naratívmi, z ktorých všetky boli iniciované nezodpovednými tajnými spravodajskými službami a žiadne z nich neboli nikdy podložené tvrdými dôkazmi? Diskreditačné konšpiračné teórie o tom, že v Oválnej pracovni sa nachádza kremeľský agent, nemali nič spoločné s Ukrajinou. Konšpirácie o sprisahaní položené na lopatky a stále nepreukázané tvrdenie, že ruskí hackeri zasiahli do volieb v USA, či nepodložené tvrdenia, že petrohradskí trollovia robili to isté. Nepomohlo ani tvrdenie, že Rusko platí bojovníkom napojeným na Taliban za zabíjanie amerických vojakov v Afganistane, čo bolo nakoniec vyvrátené tým istým spravodajským kartelom, ktorý príbeh vytvoril.
Všetky tieto hysterické protiruské naratívy boli každému vtláčané do hlavy deň čo deň, rok čo rok, pričom ich v skutočnosti nič nespájalo okrem skutočnosti, že podnecovali všeobecnú úzkosť z Ruska a že ich inicioval americký spravodajský kartel. Dokonca aj neexistujúci škandál Ukrainegate, ktorý viedol k neúspešnému Trumpovmu odvolaniu, bol iniciovaný dôstojníkom CIA, ktorý bol náhodou v správnom čase na správnom mieste.
A zatiaľ čo všetky tieto príbehy o Putinovej bábke pôsobiacej ako vrchný veliteľ amerických síl boli agresívne vtláčané do podvedomia verejnosti, Trumpova skutočná politika voči Moskve bola mimoriadne jastrabia a agresívna. Pod rozprávkami o kremeľskom prisluhovačovi nebezpečne eskalovala nová studená vojna.
A teraz, roky masírovania týmito masovými protiruskými naratívmi, mám v oznámeniach na sociálnych sieťach západných liberálov s modro-žltými profilovkami, ktorý ma celý deň, každý deň nazývajú ruským propagandistom a kremeľským podvodníkom. Kvôli tejto masovej propagandistickej kampani sme sa dostali až do tohto bodu a to z miesta, kde sme boli pred niekoľkými rokmi, keď sa Obama vysmieval Mittovi Romneymu za jeho vtedy výstrednú agresívnu protiruskú rétoriku.
“Plán PNAC predpokladá strategickú konfrontáciu s Čínou a ešte väčšiu stálu vojenskú prítomnosť v každom kúte sveta. Cieľom nie je len moc pre seba samého, ale aj moc kontrolovať svetové prírodné zdroje a trhy, moc privatizovať a deregulovať ekonomiky každého národa na svete a moc stáť na chrbte ľudí kdekoľvek – vrátane Severnej Ameriky – v mene požehnaného nespútaného globálneho “voľného trhu”. Konečným cieľom je zabezpečiť nielen nadvládu globálneho kapitalizmu ako takého, ale nadvládu amerického globálneho kapitalizmu zabránením vzniku akejkoľvek inej potenciálne konkurenčnej superveľmoci.”
Nemali by sme takto žiť. Nemali by sme vidieť hrôzy vojny spôsobené ľudstvu s rizikom úplného jadrového zničenia visiaceho nad našimi hlavami každú minútu každého dňa, a to všetko pre nejaké ohavné globálne šachovnicové manévre niekoľkých sociopatov, ktorí nemôžu ľudstvo len tak nechať žiť.
Neexistuje žiadny dobrý dôvod, prečo by národy nemohli jednoducho navzájom spolupracovať v prospech všetkých. Neexistuje žiadny dobrý dôvod, prečo by sme mali akceptovať tieto mocenské hry o dobytie planéty ako nevyhnutné, normálne alebo v poriadku. Ak by naše mysle neboli tak uzamknuté masovou psychologickou manipuláciou, neexistuje, aby sme sa za toto šialenstvo postavili.
Neviem, či USA uspejú v tejto veľkej strategickej konfrontácii, aby zabránili vzniku multipolárneho sveta. Z toho, kde sedím, to vyzerá, že to závisí od toho, ktorá strana konfliktu má v rukáve viac trikov, a to by kľudne mohla byť aj vznikajúca Čínsko-centralizovaná aliancia, ktorej kľúčovým hráčom je Rusko. Myslím si však, že je príliš skoro na to, aby niekto vyhlásil, že Americký svetový poriadok skončil a skutočný multipolárny svet sa upevnil.
Na šachovnici je ešte množstvo ťahov, ktoré treba odohrať.
Zdroj prekladu:
