Sýrske vládne sily zintenzívnili svoju protiteroristickú kampaň na oslobodenie oblastí na predmestí Damašku. Bitka o východnú Ghútu bude určujúcou pre sedem rokov trvajúcu vojnu v Sýrii. Na ofenzíve sa podieľajú predovšetkým elitné jednotky sýrskej armády, nazývané Tiger Forces (arabsky Qawat Al-Nimr).
Oblasť východnej Ghúty kontrolujú od roku 2011 viaceré islamistické skupiny ako Jaysh al-Islam, Faylaq al-Rahman, Harakat Nour al-Din al-Zenki, Harakat Ahrar al-Sham al-Islamiyya či Hay’at Tahrir al-Sham, priamo napojené na teroristickú organizáciu al-Kaida. Ide o ultrakonzervatívne, saláfistické skupiny, ktorých spoločným cieľom je zvrhnutie legitímnej sekulárnej vlády a pretvorenie Sýrie na islamský štát založený na práve šária. Jednotlivé radikálne skupiny podporujú štáty ako Katar, Saudská Arábia či Turecko.
Práve islamskí radikáli z východnej Ghúti sa neslávne preslávili svojou krutosťou a tými najhoršími hrdelnými zločinmi. V roku 2013 militanti napadli východne ležiace priemyselné mesto Adra, kde spáchali náboženské čistky a popravili celé rodiny miestnych robotníkov. Tých, ktorých nezoťali, neobesili a neupálili, zavreli do železných klietok a používali ako “prevenciu” proti vládnym útokom. Vládne sily prevzali oblasť pod kontrolu v roku 2015 a do mesta Adra sa vrátili tisíce jeho obyvateľov. Východná Ghúta však naďalej ostala v rukách radikálov.
Najnovšia ofenzíva sýrskej armády je odpoveďou na neustále teroristické útoky radikálov na civilné obyvateľstvo hlavného mesta a neúspešné snahy Rusov vyjednať s radikálmi prímerie, vrátane evakuácie civilného obyvateľstva a kľudu zbraní. Podľa západných médií je oblasť so 400-tisíc obyvateľmi obliehaná sýrskou armádou, ktorá údajne blokuje prísun potravín a liekov pre civilné obyvateľstvo. Humanitárna pomoc však do oblastí prichádza. Problémom teda nie je sedem ročná okupácia východnej Ghúty teroristickými skupinami, ale sýrska armáda, ktorá v prvom rade blokuje nájazdy radikálov a šírenie teroru do oblastí kontrolovaných vládou? Je to podivný prípad schizofrénie, keby celý svet „žije vojnou proti terorizmu“ a v jej mene sú pri vojenských intervenciách západných štátov ospravedlniteľné deštrukcie celých krajín a masívne obete na životoch civilného obyvateľstva, no v prípade teroristami ovládaného Idlibu a východnej Ghúty ide „len o územia pod kontrolou umiernených rebelov“ a skutočným nebezpečenstvom je vláda a jej legitímny boj proti terorizmu. Neexistujú správy o tom, že by sýrska armáda cielene blokovala odsun civilného obyvateľstva z týchto oblastí. Naopak, civilisti sú často teroristickými skupinami zadržiavaní ako rukojemníci. Sergej Lavrov, ruský minister zahraničných vecí obvinil militantov v Ghúte, že bránia evakuácii civilistov, používajú ich ako ľudské štíty a súčasne pokračujú v útokoch na civilné obyvateľstvo v Damašku. Pritom sa tešia bohatým dodávkam zbraní a munície od svojich „sponzorov“.
Radikáli len za posledných sedem týždňov vypálili viac ako 1500 rakiet, ktorými zámerne ostreľujú obytné štvrte Damašku a frekventované verejné miesta ako stanice, trhy a školy. Počet civilných obetí na životoch a zranených sa v hlavnom meste len za posledné mesiace ráta v stovkách. V Damašku umierajú civilisti, vrátane žien a detí na dennej báze, no pre médiá, humanitárne organizácie a vysokých politický predstaviteľov EÚ či OSN, zostávajú obete sedem rokov trvajúceho teroru zo strany islamistických fanatikov neviditeľné a húževnato sa držia oficiálnej línie a naratívoch o “diabolskej vláde a umiernených rebeloch”. Dôvodov je viacero, tým najzásadnejším je zdroj informácií, ktoré západné médiá i politici využívajú pri informovaní verejnosti. Vyjadrenia “hlbokého znepokojenia nad humanitárnou situáciou vo východnej Ghúte” striedajú naliehavé výzvy k “zahraničnej intervencii”. Opakuje sa scenár z Aleppa.
Anonymní aktivisti, novinári a doktori v jednom, tzv. Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) vedená jediným človekom vo Veľkej Británii a napokon preslávené Biele helmy, ktorých členovia údajne zachraňujú civilistov. Pre médiá, svetové organizácie i politikov jediný a dôveryhodný zdroj informácií, no v skutočnosti masívna proti-vládna a pro-teroristická propaganda zložená z islamistických fanatikov a ich podporovateľov. Civilisti a ich utrpenie fungujú len ako vhodná súčasť mediálnej hry.
Realita a skúsenosť z Aleppa nám hovoria nasledovné. Nejde o žiadnych “umiernených rebelov” či opozíciu. Ide o radikálne teroristické skupiny, ktoré chcú násilím zvrhnúť legitímne zvolenú vládu, štátny sekularizmus chcú nahradiť radikálnym islamom a tak uvrhnúť Sýriu do dôb temna. Pre dosiahnutie tohto cieľa sa nielen dopúšťajú tých najodpornejších zločinov a nepochopiteľných činov, ale priamoúmerne s tým využívajú aj diplomaciu v mene „slobody sýrskeho ľudu“ a masívnu propagandu, ktorá im má zabezpečiť medzinárodnú podporu a krytie. Počas štyroch rokov okupácie východného Aleppa zahynulo 11-tisíc civilistov, ďalšie tisíce teroristické útoky i odvetné vládne nálety zranili a zmrzačili. 160-tisíc ľudí bolo nedobrovoľnými rukojemníkmi radikálov vo východnom Aleppe. Po oslobodení sýrskou armádou s podporou ruského letectva sa len 5 až 10-tisíc z nich, vrátane samotných militantov a ich rodín rozhodlo odísť do radikálmi kontrolovaného Idlibu. 155-tisíc obyvateľov východného Aleppa zostalo vo vládou kontrolovanom, už zjednotenom meste s 1,5 miliónovou populáciou a v nasledujúcich mesiacoch pribudli ďalšie státisíce, vnútorne presídlených obyvateľov mesta. S nimi sa do mesta vrátil aj život.
Práve v Aleppe sa preslávili tzv. Biele helmy, ktoré spolu s ďalšími aktivistami – bloggermi, doktormi a tzv. “nezávislými” novinármi šírili masívnu mediálnu kampaň o údajných vojnových zločinoch, vrátane hromadných popráv, znásilňovania a desiatkach či stovkách zámerne zničených “posledných” nemocníc sýrskou armádou a ruským letectvom. Samozrejme, žiadne z týchto príbehov sa po oslobodení východnej časti mesta nepotvrdili ani novinármi, ktorí tam už mali prístup. Preukázalo sa však čosi iné, a to, že títo “nezávislí” a “poslední” novinári a bloggeri boli podporovateľmi a členmi teroristických skupín, že pri tzv. nemocniciach si teroristi zriaďovali svoje bunkre, odkiaľ podnikali útoky na západné Aleppo, že “poslední” doktori vlastne neboli žiadni doktori a že preslávené Biele helmy mali svoj štáb priamo pri veliteľstve teroristickej organizácie Al-Nusra a podľa svedectiev civilistov, sa títo tzv. záchranári podieľali na vykorisťovaní obyvateľstva a pomáhali výlučne radikálom. Videozábery tiež dokladajú ich spoluprácu na popravách, zneužívanie zranených osôb, najčastejšie detí, či družné oslavy s teroristami. Popri tom stíhali produkovať efektívnu propagandu a prostredníctvom zahraničných médií šírili dezinformácie, ktoré mali podnietiť medzinárodnú vojenskú intervenciu.
Ako vidieť, svet sa nepoučil a rovnaký scenár sa opakuje aj na predmestí Damašku. Neustále sa objavujú obvinenia z chemických útokov, ktorých sa mala dopustiť sýrska vláda, aj napriek tomu, že zdokumentované sú práve chemické útoky voči vládnym vojakom a už aj americký minister obrany James Mattis priznal, že “neexistujú žiadne dôkazy o tom, že sýrska vláda použila nervový plyn”. Obzvlášť nie v dobe, keby sa v Sýrii práve nachádzala medzinárodná delegácia OSN, ehm … Na druhej strane, keď Kurdi obvinia Turecko, že pri útoku na Afrin použila turecká armáda chemické zbrane, Washington napriek tomu, že je sám podporovateľom Kurdov okamžite vyhlási takéto obvinenia na adresu Turecka “za krajne nepravdepodobné”. Voči sýrskej vláde je však automaticky funguje prezumpcia viny, potrestaná preventívnymi útokmi a prípade ďalšími hospodárskymi sankciami, ktoré v konečnom dôsledku len znásobujú katastrofálne dôsledky vojny.
UNICEF, OSN, EÚ, novinári, aktivisti … tí všetci bijú na poplach kvôli obetiam a humanitárnej katastrofe vo východnej Ghúte. Katastrofa sa však tam odohráva už dlhých sedem rokov. Zastavením ofenzívy či dokonca zahraničnou intervenciou proti sýrskej vláde sa utrpenie civilistov pod kontrolou saláfistických radikálov len predĺži a umocní. A situácia by sa zhoršila nielen pre nich. Zahraničnou intervenciou by utrpeli aj milióny ľudí na v oblastiach kontrolovaných vládou a radikálna ideológia sprevádzaná saláfistickým terororom by sa opäť mohla voľne šíriť krajinou. Je nepochybné, že vojenská ofenzíva vo východnej Ghúte prinesie množstvo obetí, obzvlášť ak teroristi nepristúpia na dohody o presune svojich členov a rodín do Idlibu a budú viesť zdĺhavú partizánsku vojnu, pričom civilistov budú využívať ako živé štíty. Koľko obetí však už má na svedomí v Ghúte zakorenený terorizmus, ktorý ohrozuje ďalšie státisíce obyvateľov v okolí hlavného mesta? A čo obete radikálnej ideológie, ktorá z tisícok miestnych detí robí nedobrovoľných svedkov i dedičov islamského fanatizmu?
Video o obetiach terorizmu v hlavnom meste
